Až tri dôležité české kapely vydali naraz svoje nové albumy.
Boli deväťdesiate roky, časy, keď predstavu o hiphope a mestskej muzike formovalo MTV. A prvé náznaky rodiacich sa pražských kapiel vytvárali ľudia, ktorí sa stretávali v pár kluboch a na uliciach pri graffiti.
Niekde v tom čase vzniklo WWW, ale postupne aj Peneři Strýčka Homeboye (PSH) a Chaozz. Tí poslední prijali ponuku veľkého vydavateľstva, stali sa postavičkami z televíznych hitparád a komunita ich naoko prestala považovať za vlastných.
Takmer o dve desaťročia neskôr sú temer tie isté postavy. Chaozz skončil, z Depha sa stal Kato a vzniklo Prago Union. PSH stále fungujú, no namiesto maľovania v uliciach je z Vladimira (riadnym členom kapely sa stal neskôr) uznávaný výtvarník, grafik a autor svojráznych textov.
A WWW sa medzičasom rozpadlo i dalo dokopy, z pôvodne hiphopového sa stal zvláštny elektronický projekt s veršami deklamovanými do rytmu, s presahmi do výtvarného umenia a experimentálnej hudby.
Nová muzika?
Teraz krátko po sebe vyšli ich tri albumy, ktoré predvádzajú dnešný zvuk Prahy. Sú spojením hip-hopu a komiksu, poézie a jej obrazov, moderná elektronika sa strieda s džezom i klasickým vykrádaním starej muziky. Sú to tri rôzne albumy, no spája ich, že tvorcovia majú dávno po tridsiatke a hnev deciek z ulíc by im dnes už nikto neveril.
„Leckteří sú potom plní rozčarování, v záchvatu paniky, že čas nedohání,“ frázuje Kato. „Skutečnost je ale taková, že nikomu neutíká.“
A to vlastne súčasnú mestskú českú hudbu spája. Jej tvorcovia žijú v akejsi hudobnej autonómii, občas koketujú so strednoprúdom ako Vladimir, ktorý prizval na svojho Idiota Matěja Rupperta či Jiřího Korna, ale akoby si skôr žili vo vlastnom mikrosvete. Nad tým v novinách zväčša len nechápavo krútia hlavou alebo sa tomu rovno smejú, radšej rozprávajú o vzťahoch vo svojom okolí a v prípade Vladimira sa púšťajú do ego výletov v duchu brakovej fantastiky.
V skutočnosti však tieto albumy Vážna Hudba, Idiot i Atomová včela ukazujú tri spôsoby, akým sa hip-hop dnes vyvíja.
Kým Prago Union má stále najbližšie k jeho tradičnému ponímaniu, rozpráva príbehy - a Vážna Hudba je poctivejší rap ako minulý konceptuálny album V barvách - a opisuje svoje okolie, Vladimirove rýmy sú skôr zábleskami. Z ktorých sa síce občas nejaká mozaika poskladať dá, ale nik vážne nepredstiera, že má ambíciu podať nejakú vyčerpávajúcu a komplexnú spoločenskú výpoveď.
„Mě nesere svět, delám to, co mám,“ tvrdí v jednej zo skladieb Vladimir a vlastne tak opisuje svoju muziku. „Všechny chyby světa vidím jako vy, ale stejně si nenechám vzít svůj klid.“
Sifonova hudba a Typltove texty na Atómovej včele sú potom už len vyhrotením tohto prístupu. WWW vlastne ani nie sú rapovou kapelou, rozprávajú skôr surreálne básne do experimentálnej elektroniky.
Súčasné mesto
Ak by ste chceli vedieť, ako vyzerá aktuálna (česká i slovenská) mestská hudba, tieto tri albumy to dobre ilustrujú. Sú to tri spôsoby, akým generácia dnes už tridsiatnikov rozmýšľa o svete.
Niektorí (WWW) naň v duchu umenia rezignovali a vydali sa hľadať nové zvuky a nové podoby muziky. Iní (Vladimir) sa nevedia rozhodnúť, ako veľmi majú seba i svoje okolie brať vážne a potácajú sa tak niekde medzi tradičnou hiphopovou pózou, nadhľadom i skúšaním nového.
A ďalší (Prago Union) stále robia muziku tak, ako sa robila v 90. rokoch - až máte pocit, že sa nikam neposúva. Čo zase nie je vždy na škodu.
