Ingmara Bergmana ešte nikto nenahradil a tak skoro ani nenahradí, hovorí DANIEL VADOCKÝ, ktorý pred Art Film Festom zostavil sekciu škandinávskych filmov Mental Nord. Pôvodne sa chcel zamerať len na nórske filmy, lebo tie vytŕčajú nad ostatnými kinematografiami regiónu. Nakoniec sa rozhodol pre širší výber, lebo v ňom sa ukáže, aké rôzne režijné postupy a odlišné prístupy k témam možno mať. Pri niektorých filmoch mal chuť zvolať: Už stačilo, strihni na čosi iné!
Výber ste nazvali Mental Nord. Čo zo severskej mentality sa v ňom najviac prejaví?
„To, že severania myslia inak ako my a sú uzavretejší. Ich zvláštnosťou je, že sa inak správajú v spoločnosti a inak v súkromí. V ich filmoch je mnoho odlišností od toho, čo napríklad my považujeme za normálne. Aj keď normálne je veľmi nejednoznačný termín a len ťažko ním operovať v medziach národných obyčajov. Samozrejme, vybral som tematicky odlišné filmy, jeden o narkomanovi, druhý o zlodejoch, tretí o prostitúcii. Všetky však riešia istý špecifický vzťah jednotlivca či skupiny voči spoločnosti ako celku. Vidno v nich, ako sa spoločnosť snaží chápať a akceptovať odlišnosti a tiež, aké sa v nej vyskytujú skutočné, skryté názory.“
Ako sa vám na ne pozeralo? Nasmiali ste sa pri nich, alebo skôr prežívali menšiu depresiu?
„Cítil som sa trápne (smeje sa). Teda aspoň pri niektorých.“
Zaujímavé. Ako sa tá trápnosť prejavila?
„Je napríklad vo filme švédskeho režiséra Rubena Ostlunda Hra. Ostlund je špecifickým prípadom, on vniesol trápnosť do miestnej kinematografie. To je v jeho filmoch hlavná emócia. Jeho základným výrazovým prostriedkom sú dlhé zábery pri bežných, napríklad dialógových scénach. Akoby ich nechával dohrať - ukáže divákovi vypätú situáciu a zároveň v jednom zábere aj to, čo nasleduje po nej. Je to také dlhé, až si divák hovorí: Už stačilo, strihni na čosi iné! Je skvelým manipulátorom a jeho filmy vyzerajú tak, akoby ich nakrúcal skrytou kamerou, akoby sme postavy pristihovali pri tom, že robia čosi zlé.“
Dlho sa škandinávska kinematografia spájala najmä s Bergmanom a ľudia sa báli, že zakaždým uvidia ťažký, pochmúrny film. Čo dnes zostalo z jeho dedičstva?
„Prevládajúcou emóciou filmov z Mental Nord je stále depresia, smútok, trápenie. Takže Bergmanova tradícia ešte žije, no časom sa už predsa vyvinula a prešla mnohými mutáciami. Bergman bol známy najmä rozohrávaním neuveriteľných psychologických hier medzi postavami. Úžasne ich vedel zrežírovať, aby dosiahol želaný výsledok. V tomto naňho nikto nebude mať - ani vo Švédsku, ani inde na svete.“
Dnes sa filmy nakrúcajú podľa kníh Jo Nesboa, škandinávske detektívky sú evidentne príťažlivé.
„Áno, darí sa najmä detektívkam tarantinovského typu. Na nich je príťažlivá najmä akcia a to, ako dokážu tvorcovia manipulovať s divákom a vodiť ho za nos. Je to dobré remeslo, no nie sú veľmi umelecky hodnotné.“
Daniel Vadocký, filmový kritik a zostavovateľ sekcie Mental Nord.
Preto sa do vášho výberu nedostali?
„Treba uznať, že súčasné švédske seriály, ako napríklad Borgen, sú rovnako kvalitné ako britské a americké. Na Art Film Feste som však radšej vyberal osobité autorské filmy, ktoré stoja na výkone jedného, dvoch hercov a sú v istom zmysle životnými výpoveďami. To v severskom žánrovom filme nehrozí. Tam sa začne s jednou postavou, lenže čoskoro ju zastrelia, niekto to začne vyšetrovať a po pár minútach zastrelia aj jeho, a tak donekonečna. Prekáža mi táto neucelenosť, preto sa ju ani nesnažím prezentovať.“
Prečo je to teda také populárne?
„V žánrových filmoch je dôležité jedno, zabávať na základe vopred známej schémy. Potom už divák akosi dokáže pretrpieť aj herecké výkony, ktoré nie sú úplne najlepšie, alebo rôzne maličké chyby v scenári. “
Fínsky film zastupuje vo svete najmä Aki Karismäki, vo vašom výbere však nie je ani on, ani nikto iný. Čo sa stalo?
„Veru, Fíni chýbajú. V dvoch či troch prípadoch sa zúčastnili koprodukčne. Síce v posledných rokoch vytvorili dobrý horor, dobrý akčný film aj dobré melodrámy, ale nič v tomto desaťročí, čo je veľká škoda. Zjavne prežívajú útlm. Rád by som mal vo výbere ich komédiu, pretože fínskemu typu humoru sa nič nevyrovná.“
Čo považujete za najväčšiu perlu výberu?
„Film Joachima Triera Oslo, 31. augusta. Je vynikajúcim príkladom zobrazenia alibizmu spoločnosti a zahľadenosti jednotlivca do seba samého. Ak by som to mal troška prehnať, tak prezentuje spoločnosť, kde sa javí normálnejším človek, čo užíva tvrdé drogy, ako ten, čo je zdravý a má hlavu plnú absurdných problémov. Trier dokázal skvelo zachytiť túto zvláštnu atmosféru, zobrazil vážne veci vtipne a naopak, vtip obrátil na smútok. V jeho filme sú neustále zmeny nálad a emócií, a napriek tomu, že je v podstate veľmi smutný, zostalo po ňom vo mne príjemné rozpoloženie. To je ten prípad, keď film zostane v hlave aj niekoľko týždňov, možno aj dlhšie, a vám to neprekáža.“
Mental Nord na Art Film Feste
Call Girl, réžia: Mikael Marcinmain
21. 6. Trenčianske Teplice, 24. 6. Trenčín
Švédsky film o obchode s bielym mäsom po formálnej stránke pripomína špionážny film Jeden musí z kola von s Garym Oldmanom. Je inšpirovaný škandálom, do ktorého bol zapletený bývalý premiér Olof Palme.
Henrik, réžia: Martin Lund
25. a 26. 6. Trenčín
Mimoriadne prostý, ale výstižný nórsky film o mladom mužovi, ktorému sa z rôznych dôvodov nedarí dospieť, zvíťazil vlani na festivale v Karlových Varoch. Rovnako zaslúžená bola aj cena pre najlepšieho herca Henrika Rafaelsena.
Hlboko, réžia: Baltasar Komákur
24. a 26. 6. Trenčín
Najúspešnejší islandský film minulého roka sa pokúša vysvetliť záhadu, ako sa jednému rybárovi po tragickej nehode podarilo niekoľko hodín prežiť v takej nízkej teplote, v akej by normálny človek prežiť nemal.
Únos, réžia: Tobias Lindholm
23. a 26. 6. Trenčín
Dáni tento rok súťažili o cudzojazyčného Oscara s konvenčným historickým filmom Kráľovská aféra. Pritom nakrútili pozoruhodný triler o modernom pirátstve so sugestívnou, klaustrofobickou atmosférou. Lindhol je scenárista drámy Hon.
Severozápad, réžia: Michael Noer
22. a 24. 6. Trenčín
O tom, ako prežiť v chudobnom kodanskom predmestí v centre organizovaného zločinu, sa dá nakrútiť triler plný adrenalínovej akcie. Film Michaela Noera je však zároveň aj realistickým príbehom o hľadaní identity.
Hra, réžia: Ruben Ostlund
21. a 24. 6. Trenčín
Originálny, provokujúci a miestami humorný film rozpráva o mládeži, ktorá si našla cestu, ako bez násilia kradnúť. Nóri po ňom museli otvoriť spoločenskú debatu o deťoch, ktoré sú vo výchove ponechané samé na seba.
kk
