Hoci už na Slovensku niekoľkokrát boli, teraz ponúknu iný koncert. Väčšiu scénu tu ešte Iron Maiden nemali a večer postavený na jednom albume tiež ešte nehrali. O tom, ako to bude vo štvrtok vyzerať na piešťanskom Topfeste, nám porozprával gitarista DAVE MURRAY.
Turné Maiden England odkazuje na 80. roky. Aký zmysel má opakovať staré turné k albumu Seventh Son of a Seventh Son?
„Obvykle to robíme tak, že nahráme album a vyrazíme na turné. Ale ani vtedy nehrávame len nové pesničky, nevytiahnuť aj zopár starých hitov, to by nám fanúšikovia neodpustili (smiech). Toto bol trochu iný prípad. Rozhodli sme sa poňať celé turné retrospektívne. Je to osvieženie, už po prvých koncertoch nás to začalo veľmi baviť.“
Pýtam sa preto, lebo ešte žiadna vaša nahrávka nebola tak úspešná ako aktuálna The Final Frontier. Vaši fanúšikovia zjavne nechcú len spomínať, čo je pri starých kapelách dosť zriedkavé.
„My sami sme si teraz chceli trochu zaspomínať. Urobiť silnú novú nahrávku nie je jednoduché, to sa nedá urýchliť. Celý nápad sa začal pri pozeraní videa Maiden England z roku 1988, keď sme koncertovali s albumom Seventh Son of a Seventh Son. Uvedomili sme si, že pôvodnú šou môžeme vďaka technike pripraviť oveľa lepšie.“
Čo konkrétne to znamená?
„Pódium vychádza z pôvodnej scény, ale celá šou je prepracovanejšia. Najmä po vizuálnej stránke – privezieme viac svetiel, vrátili sme sa aj k pyrotechnike, uvidíte tri rôzne podoby nášho maskota Eddieho.“
Známe kapely sa obvykle vracajú k svojim najslávnejším albumom, keď majú okrúhle výročie alebo pri špeciálnych príležitostiach. To však nie je váš prípad.
„Hej, ale väčšinou sú to konceptuálne nahrávky, kolekcie pesničiek prepojené nejakou centrálnou témou, ako napríklad The Wall od Pink Floyd. My ani neprejdeme úplne celým albumom, hráme z neho tak dve tretiny. Najviac nás teší titulná skladba, tá znela naposledy naživo v 90. rokoch. Pritom je veľmi pekná, epická. Skôr než o klasickú pesničku ide o suitu postavenú na viacerých pestrých častiach aj pestrých motívoch.“
Keď sa vám tak páči, prečo ste ju tak dlho nehrali?
„Je to trochu inak. Z našich pätnástich štúdiových albumov by sme mohli poskladať niekoľko úplne odlišných koncertov. Seventh Son je dosť špeciálna skladba, vyžaduje si dokonalé naskúšanie a nezapadne len tak medzi hociktoré iné skladby. “
Ale na albume za ňou nasleduje The Prophecy, tú ste teraz koncerte vo Švajčiarsku vynechali.
„K starým albumom sa po rokoch vrátiť môžete, ale keď máte tridsať, mnohé veci cítite inak, ako keď vám ťahá na šesťdesiatku. A teraz nehovorím len o rýchlejších tempách (smiech). Energie máme stále dosť, ale hrať úplne rovnako sa nedá.“
Znamená to, že staré pesničky ste museli nejako prearanžovať či upravovať?
„Sú tam minimálne zmeny, skôr pocitové než nejaké úplne iné akordy alebo melódie. A podľa mňa dnes nám to spolu hrá lepšie ako kedysi.“
Nerozmýšľali ste aj o návrate k albumu Piece of Mind? Ten má tento rok tridsiate výročie.
„Vidíte, to nám nenapadlo. Ale hráme z neho hitovku Trooper. Inak viete, že teraz sa tak volá aj nové pivo, na ktorom sme sa podieľali? Je fakt dobré, odporúčam.“
Keby vám koncom 70. rokov niekto povedal, že niekoľko dekád budete predávať milióny albumov a zapĺňať štadióny, uverili by ste mu?
„Mohol by som odpovedať, že samozrejme, ale nebola by to pravda. Keď sme ako mladíci počúvali svoje obľúbené kapely, nenapadlo nám, že raz budeme až takíto úspešní, že sa dokonca pre niekoho staneme hudobným vzorom. Mali sme šťastie, dobrých muzikantov je veľa, ale presadí sa ich len málo. A vydrží ich spolu ešte menej.“
