Režisér sa pokúsil o nemožné: poskladať z rôznych meniacich sa koncepcií a žánrov celistvé dielo. Nenadchne. Neprekvapí. Ale neurazí.
Max Brooks, syn známeho amerického komika Mela Brooksa, vydal pred desiatimi rokmi knihu The Zombie Survival Guide, na ktorú neskôr nadviazal románom World War Z.
K tradičnej hororovej téme pristupuje z pozícií sci-fi. S vážnosťou a zmyslom pre detail opisuje náš svet, v ktorom sa šíri nákaza, meniaca živých ľudí na mŕtvoly – chodiace, krvilačné. Postapokalyptická fantastika.
Po formálnej stránke ide o zbierku záznamov výpovedí, ktoré desať rokov po Svetovej vojne Z zaznamenal autor pracujúci pre povojnovú komisiu OSN. Cestoval po svete, zhováral sa s lekármi, vojakmi, politikmi, podnikateľmi, kňazmi, umelcami, astronautmi.
Ich príbehy obstoja samy osebe ako poviedky a dovedna vytvárajú pochmúrny obraz globálnej katastrofy i zmeneného ľudstva.
Brooks so zaujatím vedca skúma vplyv apokalypsy na rôzne kultúry, spoločenstvá, cirkvi i ekonomiky. Námety na celé desiatky filmov. Skvelá látka pre výpravný seriál.
Veľká dráma
V roku 2007 kúpila filmové práva spoločnosť Leonarda DiCapria, od ktorej ich pre svoju firmu získal Brad Pitt. Pôvodný scenár napísal J. Michael Straczynski (Babylon 5).
Režisér Marc Forster (Ples príšer) ho chcel sfilmovať v štýle konšpiračných trilerov 70. rokov. Ešte vlani v januári hovoril o trilógii.
Scenár prepracoval Matthew Michael Carnahan (Kráľovstvo) a nakrúcať sa začalo až v júli 2011, ale s rozpočtom 125 miliónov. Filmovanie pre daňové úľavy pokračovalo v Británii a Budapešti.
Stále nespokojná produkcia povolala Damona Lindelofa (Prometheus), ktorý s kolegom zo seriálu Lost Drewom Goddardom prepísal záver, čo si vyžiadalo ďalšie týždne filmovania.
Náklady narástli na 200 miliónov. Aby sa investorom vrátili, film nemohol zostať vážny a náročný, bolo ho treba prepracovať na zábavu pre masy. A presne to sme dostali. Dodatočne dokonca vznikla aj verzia v 3D.
Inak neznamená lepšie
Je tu iný hrdina ako v knihe, iný príbeh aj iná atmosféra. Iné žánre. Zombie nie sú spomalené chodiace mŕtvoly, ale bleskurýchle krvilačné dravce. Uhryznutý podlieha nákaze okamžite. Osudy niektorých krajín sú úplne opačné ako v predlohe. Stredobodom je hľadanie prvého nakazeného, „Pacienta Nula“.
V protiklade k románu je možný zdroj liečivého séra nádejou pre celé ľudstvo. Hľadá ho expert OSN na krízové situácie, milujúci otec rodiny Gerry Lane (Brad Pitt), z ktorého sa postupne stáva taký odborník na prežitie, až sa mu to nedá veriť.
Pokojné atmosférické scény sú režisérovi bližšie ako divoké akcie, no i tak nás hneď na začiatku uchváti.
Masky i triky sú výborné, škoda len, že film ľubovoľne skáče od komornej psychologickej drámy po epické videoherné vyvražďovačky.
Zmeny žánrov, zlomy atmosféry a premeny postáv pôsobia rušivo. A ak sme sa na Brooksovom sardonizme, hraničiacom so satirou usmievali, niektoré násilné zvraty vyvolávajú úškrn.
Plánované veľkolepé boje na Červenom námestí nahradil komorný záver akoby z iného filmu, ktorý pripomenie Soderberghovu Nákazu.
Čestná remíza
Napriek disharmónii, nevyváženosti a nevyužitému potenciálu predlohy i rozpočtu napokon nie je Svetová vojna Z prehrou, ale prinajmenšom čestnou remízou.
Ponúka každému niečo a je to nielen najambicióznejší, ale aj jeden z najzaujímavejších zombie filmov vôbec. Hoci – sú toto vôbec ešte zombie?
Svetová vojna Z
Réžia: Marc Forster
Kamera: Ben Seresin
Účinkujú: Brad Pitt, Mireille Enos, Matthew Fox, David Morse, Daniella Kertesz, James Badge Dale a ďalší
Slovenská premiéra: dnes
