Jeho román Proces patrí k najdôležitejším svetovým literárnym dielam vôbec.
Možno ste to už pocítili na vlastnej koži. V kolobehu každodenných starostí sa dostanete do situácie, ktorú musíte riešiť s úradmi a štátnou mocou. Nejde to, mašinéria je dokonalá, inštitúcia mocnejšia ako občan. Ste presvedčený, že ste sa nijako neprevinili, že možno len niekde nastal omyl, ktorý sa dá vysvetliť. Pokúšate sa o to, no nedá sa.
Narážate na čudesný výklad čohosi, čo okolo vás zrazu vzniklo. Ste prípad. Dožadujete sa spravodlivosti, no akoby ju zakliali. Deje sa niečo absurdné. To je stav, keď sa cítite ako Josef K.
Vážny predmet konzumu
Čochvíľa to bude sto rokov, čo po nemecky píšuci spisovateľ židovského pôvodu žijúci v Prahe dopísal svoj slávny román. Vlastne, nedokončil ho. Rukopis Franza Kafku (1883 - 1924) ostal bez názvu, pomenoval ho až autorov dlhoročný spoločník a vydavateľ Max Brod podľa poznámok v Kafkovom denníku, kde sa v súvislosti s dielom objavoval názov Proces.
Pôvodne nemal vôbec vyjsť, autorovým predsmrtným želaním bolo nevydané „škrabanice“ spáliť. Nestalo sa, Max Brod, ako sám hovorí, vo veľkom súboji so svojím svedomím Proces spolu s ďalšími Kafkovými písačkami vytiahol do sveta literatúry.
Spočiatku panoval názor, že jeho dielam nebude mimo Prahy rozumieť nikto. Opak sa stal pravdou. Boli preložené do všetkých jazykov, čitateľský záujem o ne stále neutícha a spolu s autorovou osobnosťou sú dlhodobo vážnym predmetom konzumu.
V rebríčku sto najdôležitejších kníh 20. storočia, ktorý uverejnil francúzsky denník Le Monde, predstihli Kafkov Proces iba Camusov Cudzinec a Proustovo Hľadanie strateného času. Rukopis románu dala Brodova spolupracovníčka v roku 1988 vydražiť a odvtedy je uložený v Literárnom archíve v nemeckom mestečku Marbach.
Proces bol napísaný po nemecky a prvý raz vyšiel v roku 1925, rok po autorovej smrti (v slovenčine až o takmer štyridsať rokov neskôr). Autor ho napísal v čase, keď sa schyľovalo k prvej svetovej vojne a západný svet strácal spoločenské istoty a ideály. Vnikol do nich ako prvý hlboko a prirodzene práve tým, že „odhalil bezmocnosť a bezradnosť človeka, ohrozeného zvonka i zvnútra démonmi úzkosti a odcudzenia,“ píše literárny vedec Július Paštéka.
Franz Kafka (1883 – 1924) - Narodil sa v Starom Meste v Prahe v rodine židovského veľkoobchodníka s galantériou. Mal dvoch bratov, ktorí zomreli ako deti, tri sestry sa stali obeťami nacistického teroru. S otcom nevychádzal dobre, čo ovplyvnilo jeho detstvo aj dielo. Počas štúdia práv na Karlo-Ferdinandovej univerzite sa stretol s Maxom Brodom a ich priateľstvo trvalo až do Kafkovej smrti. Podľa jeho slov bol vždy usmievavý a láskavý, len sa príliš podceňoval. Mal komplikovaný vzťah so ženami, napriek tomu nadviazal s viacerými vzťah (Felice Bauerová, Julie Wohryzková, Milena Jesenská, Dora Diamantová). Po štúdiu sa zamestnal v poisťovni ako koncipient, neskôr tajomník. V roku 1917 ochorel na tuberkulózu, zotavoval sa na mnohých miestach v Česku, Nemecku aj na Slovensku (v Matliaroch). Po smrti ho preslávili diela Proces, Zámok, Premena, Opis jedného zápasu, List otcovi či Amerika.
Pred dverami zákona
Prokurista banky Josef K. je sebavedomý, slušne vystupujúci a pekný mladý muž. So ženami to zatiaľ rieši len pokusne, svoj čas venuje predovšetkým práci, črtá sa pred ním sľubná kariéra. V deň jeho tridsiatych narodenín ho skoro ráno prekvapia v jeho prenajatej izbe dvaja úradníci. Bez vysvetlenia ho obvinia, musí sa podrobiť výsluchu. Môže sa stále pohybovať na slobode, a tak sa nič netušiac pokúša objaviť príčinu svojej situácie.
Hoci je presvedčený o svojej nevine, zamotáva sa do vlastnej pavučiny úvah a správania, lebo od chvíle zatknutia je všetko, čo urobí alebo povie, dokonale použité proti nemu. Naráža na konkrétne aj abstraktné priestory gigantickej prázdnoty a osamotenia. Sú plné neznámych ľudí, lživých asociácií, falošného svetla, špinavej temnoty, desivého neporiadku. Prenasledujú ho nelogické situácie, ktoré však do seba nebezpečne zapadajú. Absurdné súvislosti ho trápia, zneisťujú, až napokon, zlomený, začína veriť vo svoju vinu.
Jeho prípad sa vôbec nevyvíja dobre, oznamuje mu väzenský kaplán a rozpráva známe podobenstvo o vrátnikovi. Vrátnik stráži dvere do zákona a hoci sú otvorené pre všetkých, odmieta doň vpustiť muža, ktorý sa toho dožaduje, s výstrahou, že za dverami sú ďalší, ešte mocnejší vrátnici. Muž čaká pred dverami zákona dlhé roky, počas ktorých cez ne nikto nevstupuje. Až keď je na pokraji smrti a nevládze nimi prejsť, zisťuje, že boli určené len preňho. Nezmyselne fungujúci súdny systém ostáva aktuálnou paralelou až dodnes.
Tisíce procesov
Príbeh románu sa dá interpretovať na tisíce spôsobov. Stal sa inšpiráciou mnohých ďalších spisovateľov, motívom umeleckých diel, predlohou desiatok divadelných spracovaní. Najviac ho asi preslávil francúzsko-taliansko-nemecký koprodukčný film z roku 1962. Americký režisér Orson Welles nakrútil svoju verziu ako čiernobiely mysteriózny triler a do hlavnej úlohy obsadil mladého Antonyho Perkinsa, vtedy už skúseného herca z Hitchcockovej série filmov Psycho. Po jeho boku si v Procese zahrali aj Romy Schneider, Jeanne Moreau, Fernad Ledoux, Maurice Teynac.
Sám režisér a scenárista Orson Welles sa objavil v role zákerného advokáta a nahovoril vo filme jedenásť hlasov. Tvrdil, že je to jeho najlepší film. Hoci sa od literárneho originálu všeličím líši, výdatne zachytáva hrozivo šedivú, hlbokomyseľnú kafkovskú atmosféru, podchytenú hudbou Jeana Ledruta. Vyniká strhujúcimi zábermi, výtvarne impozantnými scénami v interiérovom aj exteriérovom prostredí (ktoré sa inak nakrúcali v ateliéroch v Bologni a Záhrebe).
Druhým, nemenej zaujímavým filmovým spracovaním je Proces, ktorý o tridsať rokov neskôr nakrútil britský režisér David Hugh Jones. V adaptácii, ktorá sa odohráva v Prahe a verne sa drží originálu, si okrem hviezd ako Kyle MacLachlan, Antony Hopkins, Alfred Molina, zahrali aj českí herci Ondřej Vetchý, Valerie Kaplanová, Václav Jakoubek, Jiří Schmitzer či Klára Jandová.
Ak chcete vedieť, ako sa tejto kafkovčine darí v našich divadelných končinách, tak to skúste v pražskom Divadle komedie. Tu naštudovali Proces v roku 2007, hneď získal prestížnu Cenu Alfreda Radoka a stal sa inscenáciou roka. Na Slovensku tento rok vznikla pozoruhodná inscenácia Proces procesu procesom v bratislavskom divadle SkRAT.
Proces (úryvok)
Jeho pohľad sa zastavil na poslednom poschodí domu susediaceho s kameňolomom. Ako keď sa rozbreskne svetlo, tak sa tam rozleteli okenice istého obloka, akýsi človek, slabý a útly v tej diaľke a výške, vyklonil sa prudko ďaleko dopredu a ešte ďalej vystrel ramená. Kto to bol? Priateľ? Dobrý človek? Ktosi, čo mal s ním súcit? Ktosi, čo chcel pomôcť? Bol to jednotlivec? Boli to všetci? Bola ešte nejaká pomoc? Boli námietky, na ktoré sa zabudlo? Zaručene, boli. Logika je síce neochvejná, neodolá však človeku, čo chce žiť. Kde je sudca, ktorého nikdy neuzrel? Kde je vysoký súd, ku ktorému sa nikdy nedostal?
(Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry v Bratislave, 1964, preklad Zoltán Rampák)
