Vraj si fotí každého novinára, čo s ňou robí rozhovor, a oni sa rozplývajú nad jej šarmom, nad jej charizmou a pôvabom, nad jej neuchopiteľnou krásou a jej hlbokými magickými tmavými očami.
Úspešne uniká Hollywoodu a rada vraj trávi čas s priateľmi a rodinou v Paríži, hoci nikto presne nevie, s kým a ako. O súkromí mlčí, ale keď začne rozprávať o svojej práci vo svetle kamier, je jasné, že jej pôvab sa nekončí vrstvou filmového mejkapu.
Audrey Tautou nechce byť iba kráskou, ktorej na dobrú úlohu a titulnú stránku časopisov stačí jeden pekný úsmev a rozhodne ňou ani nie je. Rovnako však ani jej úsmev nie je porovnateľný so žiadnym iným.
Stále tomu neverí
Audrey Tautou (37)
1 rok si Tautou určila po škole ako limit na to, aby sa uplatnila vo filme. Stihli ju obsadiť do Venus Beauty a ona zažiarila.
12 rokov uplynulo od jej prelomového filmu Amélia z Montmartru, ktorý sa stal jedným z najúspešnejších francúzskych filmov v histórii so zárobkom 105 miliónov libier.
8 filmových cien získala, no tá najvzácnejšia – Oscar, jej zatiaľ chýba.
4 súrodenci, medzi nimi najstaršia Audrey, vyrastali vo francúzskom meste Montluçon. Rodičia ju vraj pomenovali podľa Audrey Hepburn, čo herečka dlho netušila a prvý letný dvojtýždňový kurz herectva jej venovali ako darček za dobré výsledky v škole.
„Vždy som veľmi prekvapená, keď si ma nejaký režisér vyberie do svojho filmu,“ vraví drobná Francúzka, hoci má za sebou úlohy, ktoré jej už dávno mohli podlomiť kolená. „Nikdy neviem pochopiť, prečo sa im páčim,“ dodáva skromne.
Aj nedávno ju vraj úplne zaskočilo, keď ju do snímky Pena dní, ktorá v piatok otvára filmový festival v Karlových Varoch, zavolal Michel Gondry.
Nakrúcanie podľa kultovej knižky francúzskeho spisovateľa Borisa Viana vraj bolo fascinujúcim dobrodružstvom. „Je to neuveriteľne surreálny príbeh,“ vraví Tautou. „Cestovali sme v oblakoch a autách, čo išli hore-nohami. Michel má veľmi osobitý spôsob rozprávania. Je výnimočným režisérom, lebo on je aj fotografom, kresliarom a rozumie animácii. Je to génius,“ nešetrí chválou Tautou.
Rada spomína aj na svojho obľúbenca Stevena Frearsa, s ktorým nakrútila Dirty Pretty Things o živote tureckých emigrantov v Londýne, či na Clauda Millera, ktorý ju obsadil do vážnej úlohy manželky spútanej buržoáznou pozlátkou a patriarchátom na začiatku minulého storočia.
Tí všetci však musia vždy trochu ustúpiť tomu, čo bol prvý. Bol to totiž Jean-Pierre Jeunet, ktorý dal Audrey Tautou Améliu z Montmartru – „najlepší pas“ ku všetkým ostatným, ako zvykne hovoriť.
Audrey Tautou ako Amélia z Montmartru.
Audrey alebo Amélia?
Dnes sa to zdá priam nepochopiteľné, no Jean-Pierre Jeunet písal scenár Amélie pre niekoho iného – pre britskú herečku Emily Watsonovú. Tá však úlohu v poslednej chvíli odmietla. Jeunet si na plagáte v meste všimol uhrančivú Audrey a je takmer isté, že v tej zhode náhod bolo čosi nadpozemské.
Audrey Tautou mala vtedy dvadsaťtri rokov a za sebou malý, no sľubný úspech z filmu Vénus Beauté v podobe ceny Cezar pre nádejný talent. A pred sebou úlohu, ktorá sa s ňou aj dvanásť rokov po premiére doteraz nerozlučne, a azda už aj trochu únavne, spája.
Sama priznáva, že vo filme Amélia z Montmartru muselo byť čosi magické: „Neviem presne, čo to bolo, ale musel to byť nejaký malý zázrak, že ten film dosiahol až niekam na srdcia ľudí a dostal sa tak hlboko...“ povedala.
Keď však príde reč na jej zásluhy na úspechu a na presvedčivosť, s akou stvárnila introvertnú čudáčku, čo sa v slede bizarných okolností rozhodne zasiahnuť do života cudzích ľudí, opäť to prekrúti na krásu Paríža a Francúzska a všetkého navôkol, kým ju „možno diváci len zastihli, ako prechádza okolo“.
„Som však rada, že som predstaviteľkou francúzskej kinematografie, to je pravda,“ dodáva pohotovo. A Francúzi jej to radi vracajú – nazývajú ju jedným z „národných pokladov“ či zosobnením „francúzskeho šarmu“ a Audrey Tautou to len podporuje tým, že sa veľmi neobšmieta v Hollywoode.
S Tomom Hanksom vo filme Da Vinciho kód.
Nemôžem byť niekým, kým nie som
Nevyhla sa mu však úplne – v roku 2006 si po boku Toma Hanksa zahrala v nákladnom kasovom trháku Da Vinciho kód na námet bestselleru Dana Browna. Ešte doteraz si vraj presne vie vybaviť ten zvláštny pocit, že je súčasťou obrovskej mašinérie, vraví Tautou. Ak dovtedy (a aj potom) odolávala veľkofilmom – tu mala príležitosť zažiť filmový priemysel v celej svojej ozrutnosti.
„Páčilo sa mi to, ale to, že som pracovala na jednom veľkofilme, neznamená, že to chcem robiť stále,“ hovorí. „Mám rada svoju prácu, ale nepáči sa mi byť až do takej miery na výslní. Oveľa radšej som v tieni.“
Mnohí sa jej čudovali, ani jej otec vraj celkom nerozumel tomu, prečo nechce ísť nakrúcať veľké filmy do Ameriky. „Rozumiem, že ma nikto nechápe, ale jaskrátka nemôžem byť niekým, kým nie som. Radšej budem mať slobodu a aby som ju mohla hľadať, musela som sa odstrihnúť od takýchto filmov. Nesurfujem na vysokých vlnách. Keď ich zazriem prichádzať, schytím svoj surf a idem naspäť k pláži,“ vraví Audrey Tautou.
Vo filme o Coco Chanel.
Môže byť žena vtipná?
Dobrým úlohám sa však nevyhýba,skôr naopak, berie ich ako výzvy, ktoré môžu posunúť jej herectvo viac do hĺbky a zároveň ju oslobodiť od krehkej Amélie.
Pred štyrmi rokmi sa jej takáto príležitosť naskytla v úlohe návrhárky Gabriele Coco Chanel. „Myslím, že som v tej úlohe objavila novú hereckú výbavu. Coco mi dala možnosť hrať s väčšou prísnosťou. Mohla som stvárniť niekoho, kto mal autoritu, a tým som mohla trochu uniknúť akejsi sladkosti, o akú ma často žiadali, napriek mojim výhradám,“ vraví Tautou.
O to viac sa jej páčila úloha vo filme Thérèse Desqueyroux, ktorá vlani uzatvárala festival v Cannes. Tautou v nej hrá ženu spútanú konvenciami obdobia na začiatku minulého storočia a uchýli sa k zločinu, aby sa zachránila. „Thérèse prišla v správnom čase,“ vraví Tautou. „Mala som pocit, že som na ňu už vyspela, získala vážnosť a veľmi som chcela hrať úlohu, ktorá je komplexná a problematická. Desilo ma však, či budem schopná ukázať jej zlú stránku, žiarlivosť a túžbu po pomste.“ U nás sa snímka zatiaľ nepremietala, no recenzie zo sveta naznačujú, že tieto jej obavy boli celkom neopodstatnené.
Ako však sama vraví, nemusíme sa báť, že by bola už len vážnou. Nenechá si vraj ujsť žiadnu dobrú príležitosť byť vtipnou. „Pre herečku je to veľmi vzácne, veď 99 percent všetkých komických hrdinov vo filmoch sú muži,“ posťažovala sa nedávno. „Akoby mali byť ženy vždy iba sexi a nikdy nie vtipné. A pritom – hrať komickú postavu je také úžasné!“
