„Česko-slovenské sympózium Maľba v kontextoch, kontexty maľby je jedným z výstupov výskumnej úlohy zameranej na kritickú reflexiu súčasnej maľby, ktorú som v rokoch 2009 až 2012 riešila v sekcii vizuálnych a kultúrnych štúdií Centra výskumu Vysokej školy výtvarných umení,” hovorí v úvode rovnomennej publikácie vydanej Slovartom a VŠVU jej autorka Jana Geržová.
Sympózium a publikácia v prvom rade reflektujú aktuálne polohy a možnosti maľby, v druhom rade je zborník odrazom zmýšľania o často nepriamo (ne)vypovedaných problémoch (nielen o maľbe) domácej kunsthistórie. Geržová sa opäť raz odvážne postavila k svojmu vytýčenému cieľu odborného záujmu zočivoči.
Ako historik umenia nemám pocit, že maľba ako taká by niekedy stagnovala, ale že v pravidelných dekádach žiari ako Fénix znovuzrodený z popola, aby pomaly v tichosti padla do rieky zabudnutia a potom si to všetko zopakovala vždy s aktuálnym tu a teraz…
Metamorfózy maľby
V úvode sa dozvieme napríklad o odlišnom správaní a kontexte maľby vo svete od domáceho vývoja, tak ako to je už pre naše prostredie príznačné. Čítame o maliaroch, ktorí na scéne pôsobia dlhodobo a nejaký boom maľby je pre nich nepodstatný, pretože podstatou ich tvorby je „tradičné” maľovanie v duchu mimetických konvencií (napríklad Dorota Sadovská, Bohdan Hostiňák, Robert Bielik a pod.) a zároveň o mladých autoroch, ktorých doviedla k maľbe expanzia digitálnych technológií v nových médiách (Michal Černušák, Erik Šille, Mira Gáberová, Matúš Lányi a pod.).
Od úvodného článku sa čitateľ dostáva k podrobnejším úvahám o súčasnom statuse fenoménu maľby. Texty predkladajú rozličné metamorfózy maľby aj vďaka bohatému spektru prednášajúcich osobností slovenskej a českej teórie a kritiky - Vladimíra Beskida, Gabriely Garlatyovej, Beaty Jablonskej, Evy Kapsovej, Petra Michaloviča, Zory Rusinovej, Tomáša Pospiszyla či Petra Vaňousa.
Nielen pre odborníkov
Je to paradox, ale aj odborný zborník môže obsahovať sekvencie, ktoré zaujmú aj neodbornú verejnosť, a tým bola brilantná interpretácia diela Marcela Mališa od Zory Rusinovej či nebojácna príspevková konfrontácia Petra Michaloviča s Petrom Zajacom.
Takáto forma sympózií by sa nemala diať ojedinele, ako sme toho na Slovensku svedkami, ale pravidelne, nie však v zmysle povinných spanilých jázd zvyšujúcich „odborný kredit” prednášateľov a diskutérov. Stačilo by, keby ich zmyslom bolo „iba“ si rozšíriť obzory. To bez pochýb aktivity organizované Janou Geržovou spĺňajú, ale stále je to málo v tom našom tichom temnom lese teórie bez väčšieho záujmu jednotlivcov, inštitúcií, verejnosti, vyššej moci a ktovie koho ešte...
