FOTO - ARCHÍV
Dežo Ursiny bol vraj podľa spolupracovníkov človekom, ktorý nechal hovoriť ostatných. Nikdy toho veľa nepovedal, ale ovplyvňoval veci okolo seba, dokázal meniť ľudí. „Ako kedy. Niekedy dokázal byť aj poriadne hlučný,“ dodáva so smiechom Ivan Štrpka, básnik a jeho najbližší priateľ. Slovenský skladateľ, spevák a filmový dokumentarista Dežo Ursiny by dnes mal 55 rokov.
V šesťdesiatych rokoch s hudobnými skupinami The Beatmen a The Soulmen ohúril vtedajšie Československo. Prvý album nahral až v roku 1973. Ale až na Pevninách detstva (1978) prvýkrát spieval slovenské texty a rovnako prvýkrát sa na obale albumu objavilo meno básnika Ivana Štrpku.
Hudobník a básnik
„Ursiny vedel ľudí prečítať. Vnímať ich. Bol tvrdohlavý, nekompromisný, čo pocítili aj niektoré slabšie nátury, ale zároveň bojoval aj sám so sebou,“ hovorí Ivan Štrpka pre SME. S Dežom spolupracoval pod hlavičku Ursiny/Štrpka v rokoch 1978 až 1994. Urobili spolu dvanásť albumov. Ursinyho tvorba, aj keď dostatočne originálna, často podliehala módnym trendom. Až na Modrom vrchu z roku 1981 sa objavujú prvé skutočné pesničky, ktoré vznikali na základe nekonečných rozhovorov medzi ním a Štrpkom. Tie predznamenali jeho originálnu a neopakovateľnú tvorbu.
„Dovolím si tvrdiť, že istú zásluhu na Dežovom návrate k pesničkám mám aj ja. Vždy som ho tlačil k väčšej jednoduchosti. Ale najmä som ho vrátil k hre na gitare,“ hovorí Pavel Daněk zo skupiny Burčiak, ktorá Deža sprevádzala až po Modrý vrch a nahrala aj jeden z mála Ursinyho výletov do sveta popu - muzikál Neberte nám princeznú. Spoluprácu obnovili až v deväťdesiatych rokoch, keď Daněk produkoval jeho posledné tri albumy Do tla, Ten istý tanec a Príbeh.
Priateľský a zároveň pracovný dialóg medzi Ursinym a Štrpkom pokračoval až do Ursinyho smrti. Ursiny neskôr spolupracoval aj s inými textármi, ale vždy sa vracal k Štrpkovým slovám, ktoré najlepšie vyjadrovali jeho pohľad na svet.
„Pre niektorých sú moje slová v Dežovej hudbe prekážkou, ale jeho hudba nakoniec víťazí. Plynie, slová v nej plávajú, ale mágia hudby je silnejšia,“ hovorí básnik. Jeho slová potreboval Ursiny viac ako rýmovačky. Štrpka mu to často zámerne sťažoval a Ursiny to vždy bral ako výzvu. „Dobre vedel, čo robí. Pochopil rytmus a obsah Štrpkových básní, aj keď sa po Bratislave šírili klebety, že by dokázal zhudobniť aj telefónny zoznam,“ hovorí Daněk.
Jeho hudobný svet sa odohrával v nahrávacom štúdiu, koncertovanie nemal rád a vystupoval iba sporadicky. Do štúdia chodil perfektne pripravený. Nechával voľnosť hudobníkom, „ale nakoniec hrali, ako on chcel“.
Hranica
Biografia Pevniny a vrchy zaznamenáva vyjadrenia ľudí, ktorí po spolupráci s Dežom zmenili svoj postoj k životu a začali robiť veci inak. Bol Ursiny silnou osobnosťou? „Určite. Mal schopnosť človeka meniť. Ukazoval existujúce uhly pohľadu, ktoré ste si predtým ani nevšimli,“ hovorí filmár Ivan Brachtl, ktorý s ním spolupracoval na štyroch dokumentárnych filmoch.
Zatiaľ čo hudba vychádzala z jeho vnútra, vo filme vystúpil Ursiny zo seba. Chcel sa pohybovať vo svete ľudí a pomenovať problémy, s ktorými zápasia. S Brachtlom sa Ursiny zoznámil v roku 1991, v čase, keď už vedel o smrteľnej chorobe, ktorá zmenila jeho život. Témy jeho filmov boli hraničné tak ako život s rakovinou, ktorý viedol.
„Každý človek, ktorý prekonal rakovinové ochorenie, chce byť užitočný. Film O rakovine a nádeji bol Dežovou odpoveďou. Ďalšie filmy odpovedali na jeho záujem. Nemal čas na hlúposti,“ dodáva Brachtl, ktorý po jeho smrti dokončil spoločný dokument Času je málo a voda stúpa o interrupcii, eutanázii, samovražde a treste smrti.
Teraz sa pripravuje na nápad, ktorý vznikol ešte v Ursinyho hlave. „Je to domáca úloha, ktorú som od neho dostal. Keď sme robili posledný film, Dežo povedal, že ďalší bude o smiechu. Ja hovorím: Výborne, to nakrútime. Dežo odpovedal: To nakrútiš ty!“
V posledných rokoch života stihol Ursiny vyprodukovať tri albumy, jeden dvojalbum, štyri dokumenty a spolupodieľať sa na ďalších projektoch. Čas využil do poslednej bodky. To sa nedá povedať o jeho predošlých rokoch. O odvrátenej stránke jeho osobnosti sa však nikomu príliš rozprávať nechce, aj keď Štrpka sa už dlhšie chystá poodhaliť viac z jeho života. „Hovorí sa, že o mŕtvych len dobre. Ale Dežo bol Dežo,“ veľavravne dodáva Daněk s tým, že Ursiny nebol menej konfliktný než iní.
Ten istý tanec
Dežo Ursiny až na predposlednom albume Ten istý tanec, kde si napísal vlastné texty, pootvoril dvere do súkromia. Podľa Štrpku tento album ukázal, že hudba bola preňho alchýmiou, ktorou sa vedel vyjadriť najlepšie. K písaniu ho, paradoxne, donútil jeho dvorný textár. „Chcel som, aby sa maximálne uvoľnil. On to isté žiadal odo mňa. Ukázalo sa, že jeho texty dostali v spievaní skutočný rozmer. Slová sú dôležité, ale ešte dôležitejší je spôsob, ako ich spieva. To je tá hudba,“ hovorí Štrpka.
Jeho nepriateľ, s ktorým bojoval celý život v sebe, sa zosobnil v chorobe, ktorá ho nepremohla, ale skôr dobehla. „Nebola to jeho prehra, skôr pat,“ tvrdí Štrpka. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 v Bratislave.
