V Liberci sa skončil 22. ročník festivalu profesionálnych bábkových divadiel s inscenáciami pre deti predškolského veku Mateřinka 2013.
Tohtoročný liberecký festival Mateřinka 2013 bol v pravom - ale aj v prenesnom - zmysle slova skutočne horúci. Teploty vonku sa napriek severnej polohe tohto mesta šplhali na 36 stupňov Celzia. No a výborný festivalový program zasa zahrial duše i srdcia. Potešil, inšpiroval.
Detskí i dospelí diváci mali možnosť vidieť súbory z Českej republiky, Belgicka, Francúzska, Slovenska, Slovinska, Španielska a Švédska. O dôležitosti bábkového divadla pre deti sa hovorí často a veľa. V Čechách, kde majú veľkú tradíciu a klasicky dobrú až výbornú kvalitu tohto druhu umenia, oveľa viac, ako na Slovensku. Napriek tomu zúčastnení slovenskí tvorcovia (režisér Kamil Žiška a Divadlo Piki) obstáli výborne. Rovnako festival Mateřinka má už svoju úctyhodnú tradíciu, poriada sa už štyridsať rokov. Ja ho pravidelne navštevujem od roku 1979. Nuž: „Nie sme starí, iba veľa pamätáme...“
Divák cieľovej skupiny
V tomto roku som zobrala so sebou aj sedemročného vnuka Tomáša, pre ktorého je vlastne festival určený. Bol pre mňa výborným barometrom merania kvality predstavení a často ma svojím presným odhadom prekvapil aj pobavil. Kvôli priestoru sa budem venovať hlavne oceneným inscenáciám. V predstavení pražského Divadla Minor zúfalo hľadá statočný Jiřík krásnu Zlatovlásku. Často si opakuje beznádejne, že Zlatovláska na svete nie je... (“A predsa je Zlatovláska na svete!“, potešil sa na konci Tomáš.) Za hravé spracovanie hry Zlatovláska (autor Josef Kainar), ktoré bolo inšpirované ľudovým divadlom a komédiou dell´arte, a rovnako za výbornú hudbu dostal hosťujúci slovenský režisér Kamil Žiška Cenu Mateřinka. Za výpravu k tejto hre dostal cenu aj výtvarník Robert Smolík.
Ďalším oceneneným je predstavenie Dášenka aneb psí kusy Divadla Husa na provázku z Brna. Až neočakávané vtipné bábkarske nápady, hravosť a bezbrehá fantázia sa prezentovali v rámci projektu Čapek na provázku. V tomto prípade šlo vlastne „ o Čapka z reťaze fantázie trochu odtrhnutého...“ Jiří Jelínek bol teda plným právom ocenený za autorstvo, réžiu a spolu s kolegyňou Anežkou Kubátovou aj za herecký výkon. („To je ale poriadna psina...“, reagoval na mnohé situácie v tejto hre rozosmiaty Tomáš...)
Hre Budulínek hostiteľského Naivného divadla Liberec predchádzala výborná povesť. Inscenácia už získala Cenu Erik za najlepšiu českú bábkovú inscenáciu minulej sezóny a autor Vít Peřina dostal Cenu Divadelných novin za text. Hra nadchla divákov bez rozdielu veku, pretože každý si v nej našiel to svoje. Znie to jednoducho, ale urobiť takéto predstavenie vôbec nie je jednoduché. Autori predstavenia rozpracovali známu zápletku a pridali nový uhol pohľadu. Téma počúvania (poslouchání) sa netýkala len neposlušného Budulínka, ale aj Budulínkových starých rodičov, ktorí navštevujú ušnú doktorku. Sú to muzikanti, hrajúci na bicie a elektrické husle. A líška, naopak, má veľmi precitlivelý sluch a tak jej hlučná hudba nerobí dobre. Nakoniec sa vďaka hlučnej hudbe podarí Budulínka zachrániť... Inscenácia bola gejzírom skvelých nápadov (v texte, hudbe i hereckých výkonoch.)
Ceny v správnych rukách
Dá sa konštatovať, že tentokrát sú ocenenia v správnych rukách a k tým predchádzajúcim sa pridali Cena Mateřinka za hru Vítovi Peřinovi a Michaele Homolovej a Filipovi Homolovi za herecký a muzikantský výkon. („Budulínek bol skvelý, je to podľa mňa jeden z favoritov celého festivalu.“Tomášove hodnotenie bolo skoro úplne presné!)
Inšpiráciou pre hru Pes (prí) tulák bola pre pezinské Divadlo Piki (Katarína Aulitisová a Ľubo Piktor) kniha francúzskeho autora Daniela Pennaca. Ide o skutočne neobvyklý príbeh s veľkým potenciálom. Je to príbeh pre malé deti (ale aj dospelých) o hľadaní lásky a priateľstva. Ošklivý pes, hneď po narodení nemá veľké šance... Ale náš Pes s veľkým „P“ má šťastie. A po strastiplnom živote na smetisku, útulku a ulici nájde svoju milovanú paničku v podobe rozmaznaného dievčatka, ktoré sa však zmení k lepšiemu. Je to sága o vernosti a priateľstve psov. Zároveň však aj karikatúra o „dvojnožcoch“, ktorí sú neverní a nestáli. Úžasná energia a čaro, ktoré sálalo z predstavenia Divadla Piki, nenechalo nikoho ľahostajným. Odrazilo sa to aj na hodnotení poroty. Katarína Aulitisová a Ľubo Piktor dostali Cenu Mateřinka za réžiu, výtvarnú koncepciu a herecké výkony. ( „ ...no ale toto je môj absulutný favorit!!!“ Taký bol komentár Tomáša, možno aj preto, že túto hru videl už druhý krát a má ju veľmi rád...Veď máme doma dvoch psov! )
Svet z kameňov
Poslednou cenou bola Cena Mateřinka za réžiu predstavenia Velbloud, ryba, slepice (Naivní divadlo Liberec) pre Jakuba Vašíčka, autorov Tomáša Jarkovského a Jakuba Vašíčka. Toto predstavenie možno doplatilo na to, že sa odohralo ako posledné súťažné. Ináč spĺňalo všetky atribúty na ocenené predstavenie. Dobrý text, dobrá výprava, hudba a skvelé herecké výkony. Škoda, možno nabudúce...
Nedá sa nespomenúť ešte niekoľko ďalších (neocenených, alebo ocenených iba okrajovo,) predstavení, ktoré Tomáš ocenil vysoko. Bolo to BZZZ´T, Divadla De Spiegel, Antverpy, ktoré bolo dokonalou návštevou sveta hmyzu pre najmenšie deti. Potom Papierové zvuky francúzskeho divadla Noisiel – fantázia, poézia a imaginácia z papiera. Ale predovšetkým predstavenie Kameň po kameni španielskeho divadla El Teatre, Castello de la Plana, v ktorom herec Tian Gombau predviedol, ako sa dá vytvoriť neobyčajný svet z kameňov, pozbieraných na pláži. My si taký svet tvoríme s Tomášom z kameňov od Dunaja... („ Každý kamienok má svoj príbeh, nie je to fantastické?“To je posledný Tomášov komentár. A ja k nemu nemám čo dodať! )
Autor: Eva Čárska (Autorka je dramaturgička)
