Julie Delpy zobrala svoj herecký osud do vlastných rúk.
Je to takmer dvadsať rokov, čo s Ethanom Hawkom nakrútila romantickú snímku Pred úsvitom a získala si amerických filmových kritikov. Na scenári sa podieľali všetci traja. Režisér Richard Linklater, Julie Delpy i Ethan Hawke.
Zápletka je jednoduchá, francúzska študentka a mladý Američan sa stretnú vo vlaku z Budapešti do Viedne a prežijú spolu štrnásť hodín naplnených rozhovormi o láske a živote.
Julie Delpy písala od detstva a tento úspech ju povzbudil. Narodila sa v Paríži do rodiny divadelných hercov a od svojich dvadsiatich rokov sa pohybuje medzi Los Angeles a Parížom. Nezávislá snímka Pred úsvitom jej síce priniesla niekoľko komerčných ponúk, no v Hollywoode sa nikdy nepresadila. Neľutuje.
„Vďaka tomu som strávila viac času písaním. Teraz sa nachádzam v lepšej pozícii ako väčšina herečiek po štyridsiatke. Tlak veku je neúnosný. Je koniec, sú tu mladšie a krajšie. Ja, aj keď nerobím na vlastných filmoch, môžem režírovať,“ hovorí v rozhovore pre Guardian.
Na Hollywood si nikdy nezvykla, s francúzskym prízvukom sa tvrdohlavo stavia proti jeho zvyklostiam. Nechodí na oscarové ceremoniály, len raz ju priatelia presvedčili, aby sa zúčastnila na bankete magazínu Vanity Fair. Neskončilo sa to dobre, nedostala sa ani na zoznam hostí.
„Nepatrím medzi áčkových hercov,“ hovorí so smiechom. „Vidíte tam pipky, o ktorých ste v živote nepočuli. Všetci moji priatelia tam boli a mnohí z nich v skutočnosti nič poriadne nerobia. Neobviňujem Vanity Fair. To je spôsob, akým toto mesto funguje.“
S Ethanom Hawkom vo filme Pred súmrakom ocenenej nomináciou na Oscara za scenár. FOTO: outnow.ch
Obsadila i svojich rodičov
Po deviatich rokoch sa tvorivá trojka stretla znova a rozhodla sa nakrútiť pokračovanie.
Keď svojmu agentovi povedala, že spolupracuje na scenári k sequelu Pred súmrakom (2004), rozhneval sa.
„Hlúpy film, ktorý si nikto nikdy nepozrie. Keby ste radšej robili niečo užitočné, napríklad išli do posilňovne,“ odkázal jej a ešte v ten deň s ňou ukončil spoluprácu.
Snímka nakoniec získala nomináciu na Oscara za scenár, nezáujem amerických producentov o ňu ako herečku to však nezmenilo. Vyhodili ju vari z „každej agentúry v meste“.
Svoju pozornosť preto zamerala na produkovanie vlastných filmov. Po nie celkom úspešnom experimentálnom debute Looking for Jimmy (2002) nakrútila v štýle Richarda Linklatera romantickú komédiu Dva dni v Paríži (2007).
Napísala scenár, skomponovala hudbu, stvárnila hlavnú postavu, zrežírovala ju a podieľala sa i na produkcii. Odniesla si za to cenu César za najlepší scenár, nomináciu na Independent Spirit Award a Európsku filmovú cenu za najlepší film.
S Adamom Goldbergom (vľavo) a svojím otcom Albertom Delpym v komédii Dva dni v Paríži. FOTO: outnow.ch
Motivovali ju trápne hollywoodske komédie o štyridsiatničkach, ktoré riešia problémy dvadsaťpäťročných. Mám s ním ísť na rande alebo nie? Mám sa s ním vyspať?
„V okruhu mojich priateľov sú slobodné ženy v týchto rokoch, ale takéto otázky si nekladú. Vo svojich vzťahoch sú už niekde inde,“ vysvetlila.
Do komédie o Američanovi Jackovi a Francúzke Marion, ktorí sa vybrali na výlet do Paríža, aby dodali vzťahu novú dimenziu, obsadila aj svojich rodičov Alberta Delpyho a Marie Pilletovú.
Režírovať svojského otca nebolo podľa jej slov jednoduché. „Je hercom celý svoj život, ale ja som jeho dcéra, takže, keď som mu dávala príkazy, niekedy necítil potrebu poslúchnuť ma,“ spomína.
V 2012 sa pustila do voľného pokračovania s názvom Dva dni v New Yorku, scenár sa jej však nepísal tak ľahko ako prvý. V roku 2009 sa stala matkou, pribrala 27 kilogramov a prešla si popôrodnými depresiami.
„Cítila som sa strašne. Preto aj Marion dostala scény, kde narieka nad tým, aká je stará a škaredá. Byť mamou je úžasné, ale okrem toho som sa cítila absolútne nepríťažlivo a nežensky. Cítila som sa ako dojná krava,“ spomína Julie, ktorej slabosťou je korenistý slovník a zapálená cigareta. Už ťažšie sa jej hovorí o tom, že krátko pred tým, než sa jej narodil syn Leo, diagnostikovali jej matke rakovinu, ktorej podľahla. Bola takmer šialená z toho, že jej nemôže pomôcť, ani jej otec to psychicky nezvládal.
V Komédii Dva dni v New Yorku pripomína svojím neurotických správaním Woodyho Allena. FOTO: outnow.ch
Začínala u Godarda
S rodičmi mala odjakživa blízky vzťah, obaja boli predstaviteľmi francúzskej experimentálnej divadelnej scény šesťdesiatych rokov. Ako jedinému dieťaťu jej venovali všetku svoju pozornosť a hoci nikdy nemali peniaze, na detstvo má najkrajšie spomienky. Nieslo sa v bohémskom duchu, celé dni trávila za javiskom alebo v kine, vo svojich deviatich rokoch videla všetko od Hviezdnych vojen po Bergmana.
V štrnástich ju obsadil Jean-Luc Godard, jeden z najúznávanejších francúzskych režisérov, do kriminálnej drámy Detektív (1985). Nasledoval režisér Leos Caraxe s existenciálnou gangsterkou Zlá krv (1986), Bertrand Tavernier s historickou drámou Vášnivá Béatrice, Carlos Saura s Temnou nocou (1988), Agnieszka Holland s drámou Európa, Európa a nemecký režisér Volker Schlöndorff s psychologickou drámou Homo Faber (1991).
Pozornosť európskej kritiky si získala aj postavou Dominique v trilógii Krzysztofa Kieślowského Tri farby: Biela (1994).
Úspešne rozbehnutú kariéru „zabrzdila“ úspešná americká snímka Pred úsvitom, po ktorej sa Julie Delpy rozhodla tráviť viac času v USA než vo Francúzsku.
V týchto dňoch premietajú v kinách – opäť po deviatich rokoch, jej tretie pokračovanie s názvom Pred polnocou a slovami Ethana Hawka je o tom, aké to je, keď sa vám sny o láske splnia.
S Julie stvárňujú manželský pár, ktorý dostane od priateľov ako darček jednu noc bez detí v luxusnom hoteli na pláži. Noc, ktorá je všetko, len nie romantická.
Julie Delpy (43)
v číslach:
2001
od tohto roku má okrem francúzskeho i americké občianstvo. Žije v Los Angeles so svojím partnerom, nemeckým skladateľom filmovej hudby Marcom Streitenfeldom, s ktorým vychováva štvorročného syna Lea.
7
rokov pracovala na scenári k historickej drámy Bátoryčka: Krvavá grófka (2009). Film aj zrežírovala, zložila k nemu hudbu a zahrala si v ňom hlavnú postavu – grófku Alžbetu (na snímke). Do kín prišiel rok po Jakubiskovom veľkofilme Bathory. Turza staršieho stvárnil William Hurt, Turza mladšieho Daniel Brühl.
4
celovečerné filmy doteraz zrežírovala: Dva dni v Paríži (2007), Bátoryčka: Krvavá grófka (2009), Le Skylab (2011) a Dva dni v New Yorku (2012).
1
nomináciu na Oscara získala za scenár k filmu Pred súmrakom (2004).
Krvavá grófka v podaní Julie Delpy. FOTO: outnow.ch
