Pred niekoľkými rokmi nakrútil dokument Slepé lásky a priviedol našu kinematografiu k takému úspechu, aký dávno nemala. Po ňom zacítil JURAJ LEHOTSKÝ (37) túžbu po slobodnom vytváraní vlastných postáv. Vstúpil do sveta dospievajúceho dievčaťa z polepšovne a nakrútil hraný film Zázrak. V svetovej premiére ho uviedol festival v Karlových Varoch.
Ako sa mladé dievča môže dostať do polepšovne?
„Je to hlavne o rodine. Keď stratíte zázemie, najbližších, mamu a otca... priestor, kde vás ma niekto rád, tak sa môžete stratiť. Baví ma hovoriť o ľuďoch, ktorí môžu byť lepší, ako sú. Hľadám takých, čo nie sú prvoplánovo pozitívni, ale majú v sebe skrytý potenciál dobra, ktorý sa môže otvoriť a môže ich aj samých zmeniť. Ja som stretol jedno dievča, ktoré bolo v polepšovni. Vedľa v postieľke spalo jej dieťa. Dievča bolo usmievavé, šťastné. Zaujalo ma, že dievčina nenávidela moment, keď otehotnela. Stratila všetky veci, ktoré milovala. Začala sa obliekať do čierneho a ubližovala si. Cítil som až takú zimomriavkovú energiu z jej rozprávania. Ona bola príkladom toho, že sa dá nájsť šťastie. Rozprával som sa so šťastným pekným človekom. Budúcnosť mala pred sebou.
Ako ste si otestovali Michaelu Bendulovú, aby ste vedeli, či zvládne zahrať hlavnú úlohu?
„Bola talentovaná. A zvláštna. Usmievavá... aj vtipná. Povedala nám: Ale ja už som raz bola v telke - keď ma hľadala polícia! Inšpirovala nás. Pozoroval som ju a niečo z nej sa dostalo aj do filmu. To, že som tentoraz nenakrúcal dokument, mi umožnilo byť slobodnejším v písaní príbehu. Napísať príbeh a dať nový život človeku, je krásna vec.“
Robert Roth je však profesionálny herec. Prečo ste ho k nej vybrali?
„Uvažovali sme, že aj jeho úlohu bude hrať neherec, nejaký tvrdý typ z komplikovaného sociálneho prostredia. Ale čo by sa mohlo stať? Keby sa s Miškou pustili do dialógov, mohol by z toho vyjsť nekontrolovateľný chaos a my by sme ani nevedeli, čo nakrúcame. Tiež som sa spočiatku bál, ako to Robo zvládne. Dnes z odstupu mám veľkú radosť, že je vo filme. Vidíme ho v inej polohe.“
Koho je zásluha, že sa do obrazu dostala neha? Vaša alebo kameramana Nora Hudeca? Je to predsa z veľkej miery aj drsný príbeh.
„Neha v obraze, to je pekná charakteristika. Noro chcel dievčatá nakrútiť tak, aby boli pekné, pretože si to zaslúžia. Aj mi to viackrát spomenul, že ak sa ma na to bude niekto pýtať, mám to povedať. Napriek tej nehe do filmu vniesol aj smrad, život, čosi autentické, a to všetko bez toho, aby sa tváril machersky. Nepotreboval sa predvádzať tým, že nakrúti film v štyridsiatich piatich jazdách, z podhľadov a nadhľadov. Noro má svoju obyčajnosť a zároveň výnimočnosť.“
Doteraz ste mali veľké úspechy s dokumentmi. Naplnilo nakrúcanie hraného filmu vaše predstavy?
„Chvíľami som rozmýšľal, že nakrútim dokumentárny film, ale lákalo ma vytvoriť v zásade nový život. Mohol som postupovať odvážne a nemať pritom strach, že ublížim reálnemu človeku, že o ňom vyrozprávam čosi intímne a pritom ho zraním. Učil som sa písať presnejší scenár, mať presnejšiu predstavu o zábere, hľadať spôsob, ako niečo povedať. Samozrejme, vedel som, že to bude úplne iný svet a iný zážitok ako dokument. A aj bol. Do filmu sa mi dostali niektoré nedokonalosti, ale tie môžu byť nakoniec krajšie ako čosi dokonalé.“
Zázrak je intímny príbeh, napriek tomu ho dramaturgovia festivalu v Karlových Varoch zaradili do súťažnej sekcie Na Východ od Západu. Vidíte v ňom nejaké stopy života vo Východnej Európe?
„Neriešil som príliš otázku teritória. Zázrak je príbeh človeka, čo by mohol rovnako zasiahnuť diváka v Anglicku aj v Rusku.“
Neprejavuje sa to napríklad na fungovaní reedukačnej inštitúcie? Zdá sa zvláštne, že dievčatá napríklad nemôžu poslať list.
„Je ťažké zhodnotiť, aká je štruktúra takejto inštitúcie, ako funguje. Jej pracovníci to myslia dobre a s dievčatami sa snažia zaobchádzať čo najlepšie. Nechcú, aby sa kontaktovali s najbližšími, s frajermi, lebo by si mohli naplánovať útek. Môže sa to niekedy zdať tvrdé, ale musia mať svoje zásady. Keď som tam chodil, cítil som, že dievčatám evidentne stále niečo chýba. Bez rodičov sú stratené, neraz zneužité, a stretávajú sa s nesprávnymi ľuďmi. Dostávajú sa do problémov, ktoré zrejme aj samy vyhľadávajú alebo si ich spôsobujú. Ale aj tak. Majú tajomstvá, ako naša postava, a nás dokázali vždy niečím prekvapiť.“
