Woody Allen v Bratislave? Pripravte mu podmienky a príde

Mesto si nemôže želať lepší marketing. Zožeňte peniaze, pripravte podmienky a oslovte Woodyho Allena, nech nakrúti film vo vašej metropole. Turisti zaručene prídu.

„Keď som sledoval film Do Ríma s láskou, predstavoval som si seba, ako kráčam popri pizzeriách, cítim vôňu čerstvej, práve upečenej pizze a dávam si espresso. Videl som sa, ako si dávam večeru pri sviečkach pri svite mesiaca so svojou láskou, potom sa prechádzame ruka v ruke čarovnými ulicami, počúvame taliansku hudbu, dýchame taliansky vzduch.“

Prispievateľ novín Israeli Journal nebol jediný, kto si všimol tento efekt. Komédie Woodyho Allena nalákali za posledné roky Európe milióny turistov. Jednoducho pricestujú, niekde sa ubytujú a namiesto Lonely Planet zostavujú itinerár netradične. Z filmov, ktoré do Paríža, Londýna, Ríma a Barcelony umiestnil americký režisér.

Metropola jeho očami má v sebe totiž čosi magické a iní to cítia. Niektorí podobne ako izraelský novinár: „Otvoril som oči, v sále bolo svetlo a ľudia odchádzali. Už si ani nepamätám zápletku. No jedno som vedel naisto – že musím navštíviť Rím, precítiť to, čo mi dal Allen cez plátno.“

Do Ríma s láskou (2012). Foto: outnow.ch

Desať percent turistov

To napísal pred rokom, keď Izrael hľadal impulz pre turizmus a chcel napodobniť európske metropoly. Padol aj návrh na národnú zbierku, ktorá by Allena vytiahla nakrúcať na Blízky východ.

Nebol to zlý nápad – napríklad spoločnosť Film London uviedla správu, z ktorej vyplýva, že práve film do Británie privádza každého desiateho turistu a spojenie cestovného ruchu s kinom tvorí biznis, ktorým ročne pretekajú dve miliardy libier.

Boli to Allenove zábery z filmu Match Point, čo londýnska spoločnosť pohotovo využila na promo kampaň mesta. Podobne v Paríži (Polnoc v Paríži) a Barcelone (Vicky Cristina Barcelona) zaviedli okruhy po allenovských lokalitách. Sú veľmi populárne a patria medzi top mestské atrakcie.

Pre práve Woody Allen a jeho filmy majú takú moc? Dôvody sú jednoduché. Mesto v jeho príbehoch nikdy nie je len kulisou deja.

Ulice, námestia, budovy, hrajú v jeho filmoch jednu z postáv – čo ešte umocňuje chýbajúci hlavný hrdina jednoznačne pútajúci pozornosť diváka.

Dlho bol tým mestom bezvýhradne New York, čarovné miesto, kde sa režisér, scenárista, herec, komik, dramatik, spisovateľ, samouk a džezový hráč na klarinet narodil a desaťročia žije.

Ako malý chlapec s obľubou nasadal na metro smerom na Manhattan. Pár zastávkok od sivého Brooklynu, kde vtedy bývali rodina, ležal iný, nablýskaný svet. Tam sa túlal ulicami a v hlave si predstavoval život ľudí za ich múrmi.

Aj neskôr, keď prepadol kinu, viac ako dobrodružstvo na plátne ho upútali scenérie mesta ako podklad záverečných titulkov. Allen vždy umiestňoval výjavy do konkrétnych, priznaných lokalít.

Stačí si zaobstarať špeciálneho sprievodcu a už sa môžete vydať po ich stopách z mapy jeho Manhattanu – na squashové dvorce, kde sa zoznámil párik z príbehu Annie Hall, k lavičke s romantickým výhľadom na Brooklynský most, alebo navštíviť židovský trh z čiernobielej klasiky Manhattan, doslovnej pocty obľúbenej metropole filmára.

Polnoc v Paríži (2011). Foto: outnow.ch

Praktické pohnútky

Jeho nechuť odísť inam ilustruje koniec osemdesiatych rokov. Vtedy vidiecky príbeh filmu September nakrúcal pod strechou v ateliéroch v Brooklyne. Bolo preto prekvapivé, keď prišiel rok 2005.

Allen musel dookola vysvetľovať, že londýnske nakrúcanie teraz malo praktické, nie romantické pohnútky.

„V Spojených štátoch je čoraz ťažšie nakrúcať malé, lacné filmy,“ sťažoval sa v rozhovore filmár. „Match Point sa mal pôvodne tiež odohrávať v New Yorku, ale potom mi zavolali z Londýna a ponúkli lepšie podmienky, ktoré som akceptoval. A bolo to skvelé. Bolo to v lete, rodina prišla za mnou, užili sme si nakrúcanie ako dovolenku. To isté sa opakovalo v Barcelone, Paríži a Ríme.“

Nepomohol iba mestám, pomohol aj sebe. Kritici Allena chválili, že práve v cudzine sa dostal opäť do formy a zaznamenal úspech ako už dlho nie. Vicky Cristina Barcelona získala Zlatý glóbus za komédiu roka, Španielke Penélope Cruzovej priniesla Oscara, Polnoc v Paríži je najnavštevovanejším Allenovým filmom (čo je pri vyše štyridsiatke titulov čo povedať).

Ako sa dá vysvetliť, že filmy z Londýna taký úspech zďaleka nemali? Jedni to objasňujú tradične cinefilským publikom v Taliansku alebo vo Francúzsku, kde Allenovi špeciálne prajú, iní za tým vidia práve väčší odstup.

Kým Američan v Londýne nie je veľmi vzdialený domácemu prostrediu, južanské kulisy už tvoria väčšiu bariéru. A komédia si nemôže želať nič lepšie, než konfrontovať tradičný európsky kontinent s americkým pragmatizmom.

Match Point: Hra osudu (2005). Foto: outnow.ch

Najlepšia reklama

Mestá, ktoré pochopili, čo znamená reklama, usilujú o pozornosť filmára.

Kde to nabudúce? Praha, Viedeň, Bratislava? Prečo nie. Allen má jediné kritérium, ktorým sú finančné podmienky a záruky umeleckej slobody. Práve tým je unikátny. V USA, kde filmu vládnu štúdiá a autor je vydaný napospas producentom, môže ignorovať Hollywood a nad filmom udržiavať stopercentnú kontrolu. To všetko mu umožňuje skromný rozpočet.

Druhá možnosť vraví, že sa Allen vráti späť. V júli má premiéru novinka Blue Jasmine a na svete je prvý trailer. Uvidíme príbeh ženy (Cate Blanchett), ktorej sa zrúti svet, a tak odchádza bývať k sestre, s ktorou si však nemá čo povedať.

Žánrovo sa opäť vracia k dráme, a miestom deja z Európy do zámoria. Nie, tentoraz nie New York. Bude to San Francisco na západnom pobreží.