Osamelý jazdec je ikonou americkej popkultúry, preto nám možno niečo unikne. Ale fakt, že nie sme ňou zaťažení, je aj výhodou.
Píše sa rok 1933. V San Franciscu stavajú most a jednou z atrakcií zábavného parku je panoptikum divokého západu. Jarmočné vitríny s bizónmi dopĺňa „vznešený divoch v prirodzenom prostredí“. Chlapček v maske legendárneho Osamelého jazdca vyvaľuje okále – a vtom naňho divoch zazrie.
Matka westernov
Indián je živý, prastarý, a začne rozprávať príbeh, podľa ktorého je Komanč Tonto. Muž, ktorý zo študovaného prejemneného mladého prokurátora Johna Reida spravil bojovníka proti bezpráviu – Osamelého jazdca.
Indiánovo rozprávanie sprvu vyzerá zmätene a malý poslucháč ho často prerušuje, postupne však naberá tempo, zmysel a zvláštne kúzlo. Je tu láska, priateľstvo, vášeň, nenávisť, podlosť, zrada, bezmocnosť i pomsta. Všetko obrovské, pestrofarebné a hlasné, útočiace na zrak i sluch.
Tvorcovia nadväzujú na poetiku Pirátov z Karibiku i animovaného Ranga. Citujú a parafrázujú na každom kroku, nájdeme tu vari všetky veľké staré westerny, tie so špagetami nevynímajúc. Ale aj iné filmy, najmä o maskovaných pomstiteľoch.
Johnny Depp hrá Tonta v štýle suchého až absurdného humoru Jacka Sparrowa, len je menej zbabelý a viac šialený. Presne taký, aký má byť. Armie Hammer, ktorý stvárnil Johna Reida, pripomína modrookého Terencea Hilla. Je rodný brat Limonádového Joa Karla Fialu – pekný, vyumelkovaný.
Pomstiteľ s kolalokou
Osamelý jazdec má s Limonádnikom spoločnú lásku k westernom, ktorá nebráni s hravou pasiou a s hlbokou znalosťou veci zhadzovať a zosmiešňovať. Na rozdiel od českej klasiky je pochmúrnejší, temnejší, drsnejší. V máloktorých filmoch Walt Disney Pictures nájdeme toľko a tak explicitne zobrazenej smrti, hoci je to smrť prehnaná a nadnesená.
Rolu „arizonskej pěnice Tornádo Lou“ tu hrá Helena Bonham Carter ako 'bordelmamá', bývalá baletka so strieľajúcou slonovinovou protézou namiesto nohy. William Fichtner v role zjazveného Butcha Cavendisha je esenciou všetkých westernových zloduchov a Tom Wilkinson ako železničný staviteľ je možno ešte odpornejší podnikateľ bez škrupúľ, maskujúci sa slovami o verejnom blahu. Aj oni majú čosi spoločné s limonádovým Badmanom a Hogofogom.
Popri zveličení, čiernom, cynickom a absurdnom humore má svoje miesto i humor bláznivý, detinský a prvoplánový. Je to predsa rozprávanie storočného starčeka, ktorý sa chystá zmiznúť. A poslucháč je malý chlapec.
Opojná rozkoš z výmyslov
Nadnesenosť v obraze znamená aj pohrávanie sa s westernovými kánonmi, gýčom a sústredenie najtypickejších scenérií Kalifornie, Colorada, Arizony, Utahu, Texasu i Nového Mexika na jednom mieste.
Osamelý jazdec je už osem desaťročí fenoménom americkej popkultúry. Pretože ním nie sme zasiahnutí, uniká nám pravdepodobne z filmu mnohé. Na druhej strane však nie sme ani zaťažení a Verbinského film (na rozdiel od amerických recenzentov) nevnímame ako znesvätenie ikony, ale ako skvelú inteligentnú bláznivú zábavu, ktorá má opojnou rozkošou z rozprávania (okrem iného) veľmi blízko aj k montypythonovskému Barónovi Munchausenovi či Imagináriu Dr. Parnassa Terryho Gilliama.
