Je leto, teplo, máte šťastie a voľný čas trávite napríklad pri mori. A hľadáte nejakú knihu, ktorá vám dovolenku neskazí priveľkým premýšľaním, no nebude ani vyslovene hlúpa, ani vás urážať - a ešte ju aj ktosi dobre napísal.
Ak vám navyše neprekáža žánrová literatúra, teda poviedky poznačené štýlom fantasy, hororom či gaimanovskou mystiku, pokojne si so sebou vezmite aj Poslednú večeru a iné radosti. Možno vám kúsok radosti prinesie.
Lepšie aj horšie
Množstvo kníh sa dnes berie príliš vážne. Svoju vypráznenosť nahrádzajú pózou, literárnym mudrovaním zase nedostatok nápadu a chýbajúci príbeh. Pri žánrovej literatúre sa však nedá dlhodobo predstierať. Veľmi rýchlo totiž zistíte, že vám zostane iba písmenková nuda.
To je čiastočne problémom aj tejto zbierky. Kým starší text Posledná večera je aspoň svojím spôsobom vtipné prerozprávanie kúska z evanjelia a Ruka pripomína niektoré poviedky Neila Gaimana, iné poviedky sú preplnené zbytočnou slovnou vatou. Prípadne sa ako v texte Neverte pravde dozviete, čo všetko si autor kdesi prečítal a čo si k tomu pomyslel, no akosi sa už nedozviete, prečo by jeho poznámky k iným knihám mal čítať aj ktosi ďalší.
Otázne je, či by z tejto zbierky zostalo dosť na samostatnú knihu, keby sa poriadne preškrtala.
Rozpísané nápady
Posledná večera trochu pripomína staršie poviedky Michala Hvoreckého, ten však býval originálnejší. Pritom Kasarda dokáže vytvoriť v texte silnú atmosféru, vie písať, nemáte pocit, že čítate hlúpe texty – čo je veľký problém mnohej (aj miestnej) literárnej fantastiky.
Len v pár prípadoch to skôr pripomína nápady načmárané na účtenky za pivo, ktoré sa ktosi rozhodol rozpísať (občas dokonca vtipne) na poviedky. To zase nemusí byť na letné čítanie málo, napokon, v rovnakom vydavateľstve vychádza už aj Petra Nagyová-Džerengová.
Preto ak si túto knihu vezmete so sebou niekde na dovolenku, neurazí vás a môžete si pri nej dobre oddýchnuť. Ale zrejme vo vás po nej veľa nezostane.
