Film s účinkom dynamitu. Tak môžeme opísať nekonvenčnú gangsterku z konca šesťdesiatych rokov, keď mladá generácia obrátila naruby filmový priemysel.
Možnože sa historka neudiala presne takto a možno sa neudiala vôbec. Ale skvele ilustruje priepasť medzi starým a novým, ktorá vládla v Hollywoode. Mrzutý Jack Warner sedí v kancelárii, keď k šéfovi filmovej spoločnosti vtrhne herec Warren Beatty.
Padne na zem, starému pánovi objíma nohy a sľúbi ich vybozkávať, ak firma Warner odsúhlasí jeden skvelý projekt, ktorého má scenár.
Beatty tvrdí po rokoch, že sa na nič nepamätá, on vraj nikde nekľačal. Tých 1,6 milióna dolárov na film Bonnie a Clyde však dostal, to je skrátka fakt.
Napokon, taký zlomok z celkového rozpočtu môže ísť aj na odpis, vravel si šéf filmového kolosu. Nemohol mať tušenia, čo sa to vo filme chystá za otras a revolúciu – čoskoro ju novinári nazvú nový Hollywood.
Nový Hollywood
Film
Bonnie a Clyde
Premiéra: 13. august 1967
Réžia: Arthur Penn
Hrajú: Warren Beatty, Faye Dunaway, Michael. J. Pollard, Gene Hackman, Estelle Parsons
Rozpočet: 2,5 milióna dolárov
Zarobil na celom svete: 70 miliónov dolárov
Získal dva Oscary – za kameru a vedľajšiu ženskú hereckú úlohu (Estelle Parsons)
Celá ďalšia dekáda v americkom filme bude zázračná a výnimočná. Za kameru sa vôbec po prvýkrát dostane mladá generácia umelcov a dobehne Európu, ktorú tak obdivuje. Ešte nikdy predtým – vlastne ani potom – nebolo nakrúcanie v Hollywoode také vzrušujúce.
„Ak bol človek mladý, talentovaný a ctižiadostivý, neexistovalo preňho lepšie miesto,“ píše Peter Biskind v knihe Bezstarostní jazdci, zúriví býci, kde novinár vyspovedal pamätníkov.
Americké filmy sedemdesiatych rokov boli odvážne a mimoriadne svojou formou. Búrali konvencie, nebrali ohľad na slovník. Publikum nezabávali, ale znepokojovali a nútili premýšľať.
Ešte desaťročie predtým nebolo nič z toho v americkom filme bežné ani samozrejmé. Búrlivé šesťdesiate roky menia kultúru a tvár celej krajiny, ale film je pozadu.
Milióny mladých Američanov počúvajú rock, fajčia marihuanu, bojujú proti vojne vo Vietname a užívajú si sexuálnu revolúciu, no v kinách vládne minulosť - historické veľkofilmy, muzikály, všetko mimo realitu.
Vekový priemer vtedajšieho filmového štábu je šesťdesiat rokov a namiesto talentu rozhodujú známostil. Skostnatený systém štúdií je ríšou producentov, režisér nemá byť tvorivá osobnosť, iba zručný remeselník.
Je však čoraz jasnejšie, že firmám dlhodobo klesá zisk a na vine sú filmy - nedržia krok s realitou. Producenti sú zmätení a ochotní riskovať. To v roku 1967 využijú dva zásadné filmy - Absolvent a Bonnie a Clyde.
Fay Dunaway. Foto: outnow.ch
Sympatickí lupiči
Nie je to priamočiara gangsterka ani verná rekonštrukcia minulosti, aj keď hrdinov má skutočných.
Kým ich nezabila polícia, Bonnie Parkerová a Clyde Barrow začiatkom tridsiatych rokov prepadali banky na americkom juhu a verejnosť ich činy kvitovala v ťažkom čase hospodárskej krízy.
Trik filmu je v spôsobe, akým vie komentovať súčasnosť. Bonnie a Clyde je manifestom generácie sixties, ktorá sa vo filme našla a stotožnila s hrdinami.
„Ako bankoví lupiči boli mizerní,“ opísali vyvrheľov scenáristi. „Boli to však estetickí revolucionári. Nezabili ich preto, že porušili zákon, ale preto, že potetovali svojho kumpána. Jeho otec hovorí: nechápem, prečo si sa dal počarbať tými farbičkami. O tom boli šesťdesiate roky.“
Autori pôvodného scenára Robert Benton a David Newman milovali európske filmy a snívali, že ich príbeh nakrúti francúzsky režisér François Truffaut.
Boli ešte neznámi a nechceli uveriť, keď jedného dňa zazvonil telefón. Známy herec Warren Beatty mal záujem film produkovať a napokon si v ňom aj zahral lupiča (hoci predobrazom Clydea bol skôr pesničkár Bob Dylan).
Problémy s erekciou
Ešte predtým bolo treba scenár prepisovať. Bankový lupič, ktorý má byť gay - toto už bol prisilný motív aj na režiséra, inak vcelku liberála.
„Nebláznite,“ dohováral scenáristom Arthur Penn. „Oni sú už tak dosť mimo normy. Prepadávajú banky, vraždia ľudí... Ak chcete, aby sa s nimi publikum identifikovalo, stratíte ho vo chvíli, keď poviete, že ten chlap je homosexuál.“ V konečnej verzii je z Clydea heterosexuál trpiaci erektilnou disfunkciou.
Štúdio ani netušilo, čo z filmu vzniklo, a pôvodne ho odmietalo zaradiť do plánu premiér. „Čo to, doriti, je?“ zhodnotil ho po projekcii starý Warner a viac o ňom nechcel počuť. Iných na ňom podráždilo zobrazené násilie.
„Vtedy ešte nebolo bežné, v každej scéne rozstrieľať niekomu hlavu na tisíc kúskov. Takýto brutálny film tu ešte nebol,“ vysvetľoval Warren Beatty. A ešte viac priamočiaro opísal film režisér: „Sme uprostred vietnamskej vojny. Ten film nemôže byť čistá a sterilná strieľačka. Je kurva plný krvi.“
Oscar - desať nominácií
V tom čase filmy nemali mohutnú premiéru po celej krajine, do kín sa nasadzovali pozvoľna a v distribúcii neraz putovali mesiace.
Aj Bonnie a Clyde sa presadili až na druhý raz s pomocou kritikov. Až tí rozpoznali jeho kvality, fascinovaní, že aj gangsterka môže byť umením, a písali pochvalné recenzie po tom, čo film na prvýkrát u divákov prepadol.
Nikto vtedy neuvádzal filmy viac než raz – s výnimkou Bonnie a Clyde. Do kín sa vrátil presne v deň, keď akadémia oznámila nominácie na Oscary. Tých film získal desať.
Biskind v knihe popisuje, v čom všetkom bol prelomový príbeh dvoch lupičov-vydedencov. Znejasnil hranicu medzi zločincom a hrdinom, „zaútočil na všetko staré, uporiadané, skostnatené“, ospravedlnil násilie proti establishmentu.
Rozhnevaní odporcovia vietnamskej vojny mohli ísť po demonštrácii do kina a nemali pocit, že žijú v inej realite.
Zdroj: Peter Biskind. Bestarostní jezdci, rozhněvaní býci. Jak generace sexu, drog a rokenrolu zachránila Hollywood.
1000 NAJ FILMOV
Existujú rôzne rebríčky najlepších filmov všetkých čias, my sme sa inšpirovali knihou 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, kým zomriete, a cez leto vám priblížime desať vybraných snímok.
Zoznam filmov v knihe 1001 Movies You Must See Before Die zostavilo sedemdesiat filmových kritikov z celého sveta, začína sa Cestou na Mesiac z roku 1902 a končí sa Skutočnou gurážou či Kráľovou rečou z roku 2010.
