"V tomto svete nie sú žiadne pravidlá a ja v ňom žijem bez domova, bez strechy, ako taký nomád." OLIVER STONE nebol práve v nálade, keď išiel poskytnúť rozhovor denníku SME. Na festival do Karlových Varov prišiel predstaviť jednu časť zo svojho desaťdielneho seriálu Nevypovedaná história Spojených štátov. Po prvých stretnutiach s novinármi pochopil, že je so svojimi názormi a ostrou kritikou amerických politikov osamotený. Napriek tomu ich neustále opakoval, aj neskôr na tlačovej konferencii, aj počas filmovej lekcie, ktorú hodinu viedol. Už niekoľko desaťročí je veľkou postavou svetového filmu a rešpektovaným režisérom, doma má tri Oscary. A dnes za svoju veľkú úlohu považuje vyvažovať "zlé stredoškolské učebnice dejepisu". Sériu dokumentov nakrútil preto, lebo "kedysi vymývali v škole mozog jemu a teraz ho už vymývajú aj jeho synovi".
Hovoríte, že ste sa rozhodli vyrozprávať nevypovedanú históriu Spojených štátov. Čo keď vás niekto obviní, že ste urobili niečo ilegálne?
„Nebolo by to pre mňa nič nové, v takej pozícii som už bol. Obviňovali ma, že môj film Takí normálni zabijaci podnietil ľudí, aby vraždili. Bohužiaľ. Evidentne ho nepochopili. Ja som násilie nepropagoval, ja som sa mu vysmieval. Ironizoval som spôsob, akým sa ním médiá živia a ako na ňom zarábajú. Áno, moji dvaja hrdinovia zabili päťdesiatpäť ľudí, ale koľko zla spôsobila skorumpovaná polícia a justícia? To si vtedy nikto nevšímal. A čo sa stalo potom? Filmári prevzali štýl Takých normálnych zabijakov, dnes ho bežne napodobňujú aj televízie.“
Otázka skôr smerovala k tomu, či sa vo vašich dokumentoch náhodou neobjavujú citlivé informácie.
„Ja nie som ako Snowden, nie som občiansky aktivista. Som iba filmár, dramatik v službách príbehu, ktorý sa predo mnou otvára. Na druhej strane, americká vláda môže všetko - a ak sa rozhodne, že som nebezpečný, budem nebezpečný. Vyhlási ma za takého. Ale v tejto mojej sérii dokumentárnych filmov nie je žiadny fakt, ktorý by sme si neoverili. S historikom Peterom Kuznickom sme na tom robili päť rokov a keď sme si niečím neboli istí, nevyslovili sme to. Na žiadnom fakte ma nenachytáte, všetky sú v poriadku. Polemizovať môžete len s tým, ako tieto fakty interpretujem.“
Vravíte, že o mnohých veciach z histórie Američania netušia. Ako je to možné v krajine Woodwarda a Bernsteina? V krajine, kde novinári odhaľujú škandály a vynucujú si rezignáciu prezidenta?
„V krajine Woodwarda a Bernsteina? Robíte si žarty, však? Woodward a Berstein, to je príbeh zo sedemdesiatych rokov. Odvtedy sa strašne veľa zmenilo. Zo Spojených štátov je krajina posadnutá národnou bezpečnosťou a všetko tomu podriaďuje.“
Čo sa teda zmenilo?
