Na trenčianskom letisku bolo v sobotu zatiaľ najlepšie počasie počas tohto ročníka Pohody. Skupina Vidiek na pódium vytiahla niekoľkých hostí, Midi lidi tancujúcich divákov. Dialo sa ešte všeličo, ale potom prišiel Nick Cave a priniesol ďalší silný zážitok po piatkových Atoms for Peace.
03:35 Nech mala väčšina návštevníkov Pohody v sobotu do jedenástej v noci za sebou akékoľvek zážitky, o necelých sto minút už sa skloňovalo iba jedno meno - Nick Cave.
Austrálčan absolvoval svoju slovenskú premiéru vo veľkom štýle. Po tom, čo predviedol s kapelou The Bad Seeds, treba s pojmom charizma narábať oveľa opatrnejšie.
„Cítite tlkot môjho srdca?“ kričal slová pesničky Higgs Boson Blues priamo do tvárí divákov v prvých radoch a mnohí uhýbali jeho uhrančivému pohľadu. Nick Cave sa priradil k doteraz najpamätnejším vystúpeniam Pohody – k búrkovým bleskom počas koncertu Prodigy či k tichému napätiu, s akým tu zneli pesničky Portishead.
Austrálskemu päťdesiatnikovi sa stačí objaviť a už by vlastne nemusel urobiť nič. Dlhé čierne vlasy, štíhla postava, elegantný oblek s farebnou košeľou, topánky na podpätkoch. Vzápätí sa ozve nezameniteľný hlas, hlboký, naliehavý. Jeho majiteľ je chvíľu divokým rockerom, ktorý sa rozpáli až tak, že zabudne akordy, chvíľu básnikom spoza klavíra elektrizujúcim publikum svojou poéziou, chvíľu kňazom chrliacim biblické obrazy, ktorý sa namiesto kostola ocitol na festivale.
Hoci aktuálny album Push the Sky Away tvoria najmä balady, už pri druhej z nich Jubilee Street kapela postupne zrýchlila tempo a spevák sa doslova vrhol na ľudí. Stojí na zábrane, nechá sa divákmi podopierať, jednému venuje doživotný suvenír, keď mu zoberie mobil a odfotí ho. Keď asi po prvýkrát v dejinách Pohody na scénu priletia ženské nohavičky, bez zaváhania do nich utrie pot, ale ešte silnejšia než šou je sama hudba.
Už sa zdá, že živelnosť preváži, no vtedy si Cave sadne si ku klavíru: "Budem veľmi štastný, keď si so mnou zaspievate," skromne poprosí divákov pred baladou Into My Arms a tí mu radi vyhovejú. Aj dlhý basový tón klavíra v Stagger Lee či údery na zvon v Red Right Hand zostali znieť v ušiach mnohým ešte veľa minút po konci koncertu.
V éterickej novinke Mermaids sa ukázalo, že Warren Ellis je pre Cavea rovnako kľúčový ako Godrich pre Yorka. Ale porovnávať dve hlavné hviezdy Pohody 2013 je nezmysel. Jeden je introvert, druhý presný opak a každý z nich sa postaral o skvelý koncert – akurát úplne iným spôsobom.
„Hoci niektorí vravia, že je to len rokenrol, zasiahne vás rovno do duše,“ spieva Cave v titulnej pesničke z nového albumu Push The Sky Away a výstižnejšiu recenziu ešte nik doteraz nenapísal.
18:05 Prvýkrát hrali na Slovensku pred pár rokmi v bratislavskej A4ke pre pár kamarátov, dnes na hlavnom pódiu nášho najväčšieho festivalu. Lepšie by elektropopové pesničky českého tria Midi lidi určite vynikli v noci na menšej scéne (alebo na záver na hlavnej), ale ľudia sa bavili a niekoľkí z nich dvojnásobne - tí, čo absolvovali tanečný workshop urobili kapele živý videoklip spoločne s leteckou akrobaciou.
"Už nic lepšího nemáme, kromě našich maminek," rozlúčil sa s publikom frontman u nás čoraz populárnejšej skupiny Petr Marek.
16:10 "Radšej budem dnes aktívny, ako zajtra rádioaktívny," nieslo sa z hlavného pódia popoludní. S Vidiekom nespievali ich hitovky len ľudia, ale aj muzikanti z kapely Bez ladu a skladu, Hexu či Pudingu pani Elvisovej. Kapela už má (konečne) nového basgitaristu, istý čas ste basovú linku nevideli, ale len počuli.
Spevák "najlepšej kapely konca 80. rokov," ako Bez ladu a skladu označil spevák Vidieku Ján Kuric je zároveň šéfom celého festivalu. Michal Kaščák sa stihol objaviť nielen s mikrofónom - na debate s Monikou Kompaníkovou a Robertom Rothom vyšiel na pódium v kroji s husľami.
