„Nazdar, zombie, zombíci a všetky krásne hnilé mozguchtivé stvorenia! Po minuloročnej odmlke sa z čierneho hrobu opäť hrnieme na svetlo, aby sme pripomenuli Bratislave, že aj nemŕtvi sa chcú a vedia zabávať vo veľkom štýle.“
Túto výzvu na Facebooku vypočulo asi dvesto ľudí. V sobotu uprostred mája dorazili na zraz v centre mesta, doladili kostýmy ako vystrihnuté z hororových filmov, aby potom v prestrojení za mŕtvoly húfom tiahli víkendovou Bratislavou.
Recesia menom zombiewalk, obľúbená v západných metropolách, evidentne zapustila korene aj u nás. Neškodná zábava prebehla pod dozorom polície a ako osviežujúca kuriozita sa toho dňa dostala aj do večerných správ.
Bestseller
Môžeme len špekulovať, vidieť za tým hospodársku krízu aj čokoľvek iné. No jedno je zjavné. Obľúbenosť zombie témy v popkultúre už dlhší čas rastie. Spoločnosť domýšľa, čo by bolo keby prišiel koniec a dobre sa na tom baví.
Prvý zombie film
V roku 1968 nakrútil George A. Romero béčkový horor Noc oživených mŕtvol a zombíkov uviedol do filmu. Príbeh nie je ničím zvláštny - záhadná nákaza na americkom vidieku zastihne dvojicu milencov, ktorí sa spoja so skupinou ľudí a v osamelom dome musia prečkať noc, obliehaní vraždiacimi mŕtvolami. Tento film však dodnes fascinuje ďalších filmárov vrátane slávneho Quentina Tarantina.
Obdivujú, ako málo prostriedkov treba na maximum napätia, páči sa im, čo je skryté v druhom pláne. USA v tom čase stále boli rasovo rozdelenou krajinou a divák si musel všimnúť jednu vec: odvážny hrdina je černoch, kým tupé zombie sú do jednej belosi. Film amerického filmára vznikol za málo peňazí a dodnes priťahuje najrôznejšie výklady.
Svetová voja Z došla zatiaľ suverénne najďalej. Zombie apokalypsa nikdy nebola taká desivá ani domyslená, ako keď Američan Max Brooks – syn herca Mela Brooksa – vydal knihu, čo sa stala prekladaným bestsellerom.
Zombie ako vírus
Oživené chodiace mŕtvoly ho desili vždy viac než iné kreatúry.
„Vlkolaci, upíri, múmie či obrovské žraloky, to všetko sú príšery, ktoré treba hľadať, chodiť niekam za nimi. Zombies si ľudí nájdu samy. To je presne základ hrôzy v mojom románe – že zombies sa nesprávajú ako predátor, ale ako vírus.“
Rozdiel ďalej upresňuje: „Predátor je obdarený prirodzenou inteligenciou, vie že nesmie vyhubiť svoju potravinovú základňu. No vírus je iný. Šíri sa, napadá a konzumuje bez ohľadu na čokoľvek. Úplne bezmyšlienkovite,“ vysvetľuje spisovateľ v rozhovore pre Publishers Weekly.
Vo svojej knihe rozvíja predstavu globálnej pandémie a to s takou dôslednosťou, až to vyzerá, že príbehy konkurencie – česť výnimkám – pôsobia ako obyčajné večerníčky pre deti.
Už to nie je obligátny príbeh prežitia ani akčná zabíjačka. Svetová vojna Z ukazuje viac než príbeh rôznorodej skupinky bezprostredne po katastrofe, ktorá musí v ohrození hľadať úkryt pre armádou nemŕtvych. Brooksa totiž zaujíma, čo pandémii predchádzalo a čo bude potom, keď ju ľudstvo ustojí.
Kde nákaza prišla na svet a kadiaľ sa šírila? Ako sa s ňou popasujú rôzne krajiny, režimy? Dokážu ju vôbec zvládnuť? A za akú cenu? Ako týchto desať rokov zamáva so spoločnosťou? Politikou, ekonómiou, ekológiou, umením?
Akčné scény z filmu za stovky miliónov dolárov – múr má chrániť pred náporom nemŕtvych štát Izrael. No tupé zombies sa po vlastných telách vedia šplhať nahor. Foto - outnow.ch
Hovoria tí, čo prežili
Brooks si dobre spočítal, že ak má byť obraz katastrofy takýto komplexný, nemôže ho obsiahnuť jediným, akokoľvek strhujúcim príbehom. Zároveň si uvedomil, že príbehy obísť nesmie, inak z jeho fantastiky zostanú len suché čísla, štatistiky.
Vtedy si spomenul, že sa môže inšpirovať realitou - spomienkami pamätníkov skutočného globálneho konfliktu.
Keď bol ešte tínedžerom, rozhlas v Chicagu vysielal pásmo s názvom The Good War. Spisovateľ a historik Studs Terkel zhromaždil svedectvá o druhej svetovej vojne z pohľadu obyčajných Američanov. V detailoch azda omylné, no plastické príbehy autorovi v roku 1985 za ich knižnú podobu priniesli Pulitzerovu cenu.
Dejiny fiktívneho konfliktu so zombíkmi ako oral history? Geniálny nápad, ktorý dostal Svetovú vojnu Z medzi bestsellery New York Times.
Kniha, ktorá skôr ako román pripomína zbierku poviedok, sa tvári ako dokument. Predkladá svedectvá preživších, ktoré desať rokov po pohrome zozbieral a zaznamenal pracovník OSN. Lekári, politici, vojaci, ale i obyčajní občania postupne a rôznych uhlov zložia obraz katastrofy.
Jeden film, jedna pohroma, niekoľko príbehov. Kulisou sú USA, Kórea, Izrael aj Škótsko. Foto: Outnow.ch
Sme krehkí a krátkozrakí
Prvé boli kusé správy, ktorým nikto neveril. O niečo neskôr sú už fakty overené a zombies sa šíria svetom, no médiá a politici ich existenciu ignorujú či popierajú. O novom víruse sa šíria fámy a konšpiračné teórie. Špekulanti zázračne zbohatnú na predaji neúčinných liekov na besnotu.
Pandémia v treťom svete je v Amerike na okraji záujmu. Panika vypukne, keď sa pravda prevalí. Ľudia utekajú z miest a na moria. India a Pakistan rozpútajú lokálny jadrový konflikt. Predvídavý Izrael vyhlási dobrovoľnú karanténu za múrom, občania USA na pltiach hromadne utekajú na Kubu.
Boháči a celebrity si budujú luxusné obydlia na koloch. Európa znovu objavuje, aký zmysel mali v stredoveku hrady – v tejto súvislosti kniha venuje zmienku slovenskému Spišu. A tak ďalej.
Svetová vojna Z je vlastne podrobným záznamom zlyhaní. Civilizácia, ako ju vykresľuje Brooks, je veľmi krehká a krátkozraká. Najprv padne ako domček z karát, až potom sa vzchopí a začne improvizovať s tým, čo jej zostalo. Nie je toho veľa, no ľudstvo si poradí.
Kniha z roku 2006 bola skvelým námetom na film. Práva kúpila produkčná spoločnosť herca Brada Pitta, potom prišli problémy. Pitt sa hádal s režisérom, donekonečna menili scenár, náklady vzrástli na dvesto miliónov dolárov. Autor predlohy je zmierený, že výsledok nemá s knihou spoločné nič okrem názvu.
Napriek tomu to režisér Marc Forster (bondovka Quantum of Solace) zvládol. Film, ktorý vznikol, je prekvapivo celistvý a vkusný, prístupný nad trinásť rokov. Zombies sú konečne mainstream, a nie pokútna žánrová zábava.
