Existujú rôzne rebríčky najlepších filmov všetkých čias, my sme sa inšpirovali knihou 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, kým zomriete, a cez leto vám priblížime desať vybraných snímok. Zoznam filmov v knihe 1001 Movies You Must See Before Die zostavilo sedemdesiat filmových kritikov z celého sveta, začína sa Cestou na Mesiac z roku 1902 a končí sa Skutočnou gurážou či Kráľovou rečou z roku 2010.
Keď sa povie Casablanca, málokomu hneď nenaskočí v pamäti jeden z najslávnejších filmov všetkých čias. Názov americkej čiernobielej snímky o sile lásky, ktorej nepraje vojna, dodnes vyvoláva v ľuďoch pocit neopakovateľnej tragickej romantiky, ľudskej výnimočnosti a exotickej príťažlivosti. Film z roku 1942 vznikol za pár mesiacov vo veľkom chaose uprostred druhej svetovej vojny, rozpráva o nej a jeho protagonisti, narodení začiatkom minulého storočia alebo ešte skôr, mali s nacistickým režimom vlastnú skúsenosť.
V jednom interiériPostupom času si nejeden filmový fanúšik povie – čo také úžasné na tom filme vlastne je.
Človeka s ním spája iba ak nostalgia. Superlatívy o kultovej špionážnej dráme a legendárnej filmovej romanci sa zrazu scvrkávajú na obyčajný dobový sentimentálny príbeh, akurát, že v ňom hrá mladá a krásna Ingrid Bergmanová (matka nemenej krásnej a slávnej Isabelly Rosselliniovej) po boku úžasného Humphreyho Bogarta. Film Casablanca sa svojho času rýchlo stal hitom a získal tri Oscary. Dnes má vyše sedemdesiat rokov. Odborníci ho zaraďujú do rôznych žánrových kategórií - od špionážneho cez detektívny, dobrodružný, romantický alebo hybridný s dvojakou zápletkou až po film noir.
V čase jeho zrodu filmový priemysel ešte len odrastal z plienok, mnohé scény sa odohrávajú v jednom interiéri. O to pozoruhodnejšie sú dobre napísané dialógy zo scenáristickej dielne bratov Epsteinovcov.
Tajomný Viktor LászlóPríbeh sa odohráva počas druhej svetovej vojny v marockom prístave Casablanca. Uteká sem z Európy mnoho ľudí, ktorí chcú čo najskôr pokračovať na ceste do neutrálneho Lisabonu a odtiaľ do Ameriky. Väčšina utečencov sa však z Casablancy nedostane.
Polícia je skorumpovaná, čierny trh kvitne, sloboda je drahá. Mesto na neokupovanom území severnej Afriky, patriacej formálne slobodnému vichystickému Francúzsku, je rajom kšeftárov, vreckárov, špiónov, priekupníkov s vízami a tranzitnými papiermi.
Každý večer sa stretávajú v nočnom bare Američana Ricka Blaina. Kedysi to bol pašerák zbraní pre Etiópiu a republikánsky bojovník v španielskej občianskej vojne, dnes je to realista až cynik, ktorý o tajnom živote svojho baru všetko vie, no s politikou nechce mať nič spoločné.
Všetko sa však môže zmeniť. V meste zavraždia dvoch nemeckých dôstojníkov a ukradnú im víza. Podozrenie padá na emigranta Ugarteho, ktorý víza ešte pred zatknutím stihne dať Rickovi. Ten ich ukryje. Do Casablancy medzitým prichádza nemecká úderka a čaká na príchod československého odbojára s maďarským menom Viktor László (filmové anály to vedú ako chybu, ale prečo nie?).
Viktorovi, bývalému väzňovi koncentračného tábora, sa už viackrát podarilo pred nacistami ujsť. Aj s manželkou Ilsou chce práve cez Ugarteho získať víza a dostať sa do bezpečia Ameriky, odkiaľ by mohol ďalej organizovať odboj.
Príbeh sa zauzľuje, keď Ilsa spoznáva v čiernom barovom pianistovi parížskeho priateľa Sama a v majiteľovi baru Rickovi svoju veľkú parížsku lásku. Nádejný pár vojna za nejasných okolností rozdelila. Po dlhom čase opäť zaznieva na klavíri ich obľúbená pieseň...
Pianista Sam (Dooley Wilson) a jeho osudová pieseň Ako plynie čas, v origináli
As Time Goes By
Plač komparzistovZahraj ju znova, Sam, prosí vo filme Ilsa. Skladba sa volá Ako plynie čas, v origináli As Time Goes By. Ešte v roku 1931 ju napísal americký pesničkár Herman Hupfeld. Do filmu ju prevzal svetoznámy autor, jeden z legendárnych otcov filmovej hudby Max Steiner, mimochodom, tiež pôvodom Viedenčan, krstný syn slávneho Johanna Straussa.
Pesnička má odvtedy mnoho interpretov, pri príležitosti stého výročia Amerického filmového inštitútu dokonca obsadila medzi filmovými songmi druhú priečku. Stala sa najdôležitejším hudobným rysom filmu, kde ju v úlohe Sama interpretuje výborný hudobník a herec Dooley Wilson. Na spomenutom výroku Ilsy z kultovej scénky sa zakladá aj film Woodyho Allena Play it again, Sam zo sedemdesiatych rokov.
Hudba radí Casablancu medzi niekoľko významných propagandistických filmov proti nacistickému Nemecku zo začiatku štyridsiatych rokov, akým bol napríklad aj Chaplinov Diktátor. Scéna, kde nemecký major a jeho opití kumpáni spievajú v Rickovom bare vojnovú pieseň Wacht am Rhein a vzápätí ich prehlušuje francúzska Marseillaise, vraj počas nakrúcania vohnala komparzistom slzy do očí, pretože mnohí z nich boli vojnovými utečencami.
Ružomberok a ružová zápletkaRežisér Michael Curtiz sa k práci na filme Casablanca dostal až ako druhý v poradí. Producent si pôvodne vybral Američana Williama Wylera, no ten sa stal počas vojny nezvestným. Michael Curtiz, pôvodom Maďar, narodený v Budapešti ako Manó Kertész Kaminer, obsadil do hlavných úloh viacerých hercov z takpovediac autentického prostredia, teda pochádzajúcich z Európy, hlavne z Nemecka, Talianska, ale i od nás zo susedstva: Paul Henreid, predstaviteľ Viktora Lászlóa, vyrastal a študoval vo Viedni, čašníka Carla si zahral herec S. Z. Sakall pôvodom z Budapešti a Peter Lorre v úlohe emigranta Ugarteho (známy aj z Hitchcockových filmov) bol dokonca rodákom z Ružomberka.
Film vznikol podľa dovtedy nepublikovanej divadelnej hry Everybody Comes to Rick´s. Jej príbeh sa začal v lete roku 1938, keď sa učiteľ angličtiny Murray Burnett s manželkou rozhodli odcestovať do Viedne, aby pomohli židovským príbuzným prepašovať peniaze z krajiny, ktorú už niekoľko mesiacov okupovali nacisti. Neskôr navštívili aj južné Francúzsko, kde v nočnom klube s výhľadom na more zažili, ako čierny klavirista hrá džez pre Francúzov, nacistov aj utečencov.
Zrejme on sa stal Samovým predobrazom. Burnett sa rozhodol napísať protinacistickú hru, ktorá napokon v priebehu šiestich týždňov v lete roku 1940 za pomoci dramatičky Joan Alisonovej aj vznikla. Pôvodne zápletka nebola taká ružová – aby krásna Ilsa v Casablance získala papiere na tranzit pre svojho manžela, bola ochotná podviesť ho so svojou dávnou láskou Rickom.
Majitelia práv s touto myšlienkou ostro nesúhlasili a scenáristi príbeh zjemnili. Možno preto sa dráma zaľúbeného páru zdá niektorým filmovým fanúšikom akási málo šťavnatá.
Peter Lorre (uprostred), rodák z Ružomberka, je známy aj z Hitchcockových filmov.
V Casablance si zahral emigranta Ugarteho.
Fakty o filmeCasablanca
Premiéra: 26. novembra 1942 v New Yorku
Réžia: Michael Curtiz
Scenár: Julius J. a Philip G. Epsteinovci
Kamera: Wally Meinardus
Hudba: Max Steiner
Hrajú: Humphrey Bogart, Ingrid Bergmanová, Paul Henreid, Claus Rains, Conrad Veidt, Sydney Greenstreet, Peter Lorre, S, Z. Sakall, Madeleine Lebeaz, Dooley Wilson, Leonid Kinskey a ďalší
Film získal tri Oscary – za najlepšiu réžiu, najlepší film a najlepší scenár, Humphrey Bogart bol nominovaný za hlavnú úlohu a Claude Rains za vedľajšiu, nominácie získali aj Arthur Edeson za najlepší čiernobiely film, Owen Marks za najlepší strih a Max Steiner za najlepšiu hudbu. V bývalom Československu mal premiéru v roku 1947, potom bol do roku 1989 stiahnutý. Len za prvý rok zarobil vo svete 3,7 milióna dolárov.
