KNIHA TÝŽDŇA / PREČO JE VZDUCH ZADARMO A PANENSTVO DRAHÉ
Ekonomickí teoretici zhodili zo seba obleky a sadli si v džínsoch a tričkách so svojimi poslucháčmi na pivo. To je však len začiatok
Stredovek mal svoju scholastiku. V modernom pragmatickom svete túto pozíciu vzala na seba ekonómia, ktorá formuluje nedotknuteľné pravdy trhu. Scholastickým filozofom šlo o hľadanie spásy, ekonómia sa hlási k úsiliu o blahobyt. Český ekonóm a novinár Lukáš Kovanda a jeho Kapitoly z populárnej ekonómie ukazujú, že podobne ako spomínaná scholastika, aj ekonomická dogmatika potrebuje nanovo prerozprávať.
Šťavnatí čudáci
Ďalšia veda musí nevyhnutne prejsť do naratívneho obdobia. Vďaka rozprávaniu v populárnej reči sa zblíži so svojím obecenstvom. Didaktickou metódou už nie sú matematické modely, ale príbehy, v ktorých hrajú hlavné úlohy samotní zákazníci.
Kovanda prednáša na pražskej Vysokej škole ekonomickej a spolupracuje s magazínom Týden. Má na svojom konte dve knihy rozhovorov s poprednými ekonómami, vrátane nositeľov Nobelovej ceny. V knihe o cene panenstva (samozrejme, nielen o nej) Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé. Kapitoly z populárnej ekonómie (preklad Martin Menšík, Premedia 2013) sa vezie na trendovej vlne, ktorú v česko-slovenskom kontexte naštartoval Tomáš Sedláček. Kríza má totiž svoj vlastný multiplikačný efekt. Prináša so sebou problémy, ale i užitočné vytriezvenie, nové prístupy a osviežujúci vzduch do doteraz nespochybňovaných teórií.
Kovandova kniha sa začína obhajobou tzv. šťavnatých čudákov. Ekonómovia spájaní s matematikou majú imidž nekonečných suchárov, ktorí žijú fádne, nudné a technokraticky ignorantské životy. V skutočnosti vraj majú aj inú tvár. Už tým, že začnú blogovať alebo písať pre masové periodiká, zbližujú ekonómiu s reálnym životom.
Poznamenaný podozrievavou skepsou si myslím, že ekonómovia sa jednoducho naučili marketingu. Potrebujú predať svoj „produkt“, nakoniec o predaji produktov by mali vedieť viac ako ktokoľvek iný. Sú odkázaní na spoluprácu s inými vedami. Dnes sa už nehanbia komunikovať so psychológiou či sociológiou. Vedia, že vo svojej bohorovnosti (keď slepo slúžili ideológii nekončiaceho rastu) zlyhali. Skromnosť a ochota načúvať je primeraným pokáním.
Nejde iba o vplyv hormónov
A aké sú teda ekonomické odpovede na neekonomické otázky? Mnohé patria do tzv. intímnej ekonómie. Menštruačné cykly hýbu ekonomikou. Spotrebiteľské správanie žien má totiž do činenia aj s ich hormónmi. Obézne dievčatá sú prístupnejšie na rizikový sex. Obete znásilnenia a šikanovania majú sklon k ľavičiarstvu a môžu ovplyvniť výsledok volieb. Väčšina týchto zistení sa začína tým tradičným: „Americkí odborníci z takej alebo hentakej univerzity zistili...“ Čitateľ je v takomto prípade vystavený pokušeniu myslieť si, že odborníci z amerických univerzít vedia potvrdiť všetko. Tak to s pop-vedou akéhokoľvek druhu chodí...
Ďalšia skupina zistení môže byť atraktívna pre obchodníkov (ak začnú čítať knihy). Triky biznis-kliky. Kovanda sa venuje hodnote úspechu, oceneniu jedinečnosti a fungovaniu trhu s celebritami. Neobchádza ani tzv. makroparadoxy. V niektorých chudobných krajinách je prekvapivo nízka nezamestnanosť. Žiť v Tadžikistane, Laose alebo Mongolsku by však väčšina ľudí očakávajúcich bohatý život nechcela. Ako je práve tu nízka nezamestnanosť možná? Vyspelé ekonomiky uprednostňujú špecializovanejšie výrobné reťazce. Pri nich je rizikom kolísavosť a zložitosť. Zaostalé krajiny si musia vystačiť s krátkymi výrobnými reťazcami, v ich rámci získa prácu hocikto. Sú menej náchylné na krízy, ale naďalej zostávajú chudobné.
Kovandova kniha má didaktickú ambíciu. Každá kapitolka sa končí serióznym výkladom ekonomických pojmov. Vylučujúce ekvilibrium, diskontný faktor a senzorický branding je možné vykladať aj bez zapletenia sa s matematikou a vzorcami.
Ekonomickí teoretici zhodili zo seba obleky a – metaforicky vyjadrené – sadli si v džínsoch a tričkách so svojimi poslucháčmi na pivo. Všetci im nemusia túto premenu uveriť. Jedno je však z takýchto kapitol pop-ekonómie zrejmé. Nie sme iba čísla. Spotrebitelia, predávajúci, aktéri trhu či autori manažérskych rozhodnutí – títo všetci majú svoje pohnútky, osobné príbehy, psychologickú výbavu a individuálnu minulosť.
Venovať pozornosť tomuto naskrz ľudskému rozmeru je sympatický prístup. Má budúcnosť. Bez takejto citlivosti (a praktickej pozornosti) bude úsilie o humanizáciu systému odsúdené na rýchly koniec. Je to dobrý začiatok, ale určite nie podstatný kus cesty. Hľadanie ľudského rozmeru elementárnych častíc trhu musí po rozprávaní o menštruácii pokračovať ďalším slobodným bádaním.
