SME
Pondelok, 28. september, 2020 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky
FÓRUM

Budem so všetkými hovoriť, nech už sa medzi nami stalo čokoľvek

KNIHA TÝŽDŇA / RYBÍ KREV Román možno čítať ako príbeh boja malých ľudí s veľkou mocou alebo boja malých ľudí o svoju identitu

KNIHA TÝŽDŇA / RYBÍ KREV

Román možno čítať ako príbeh boja malých ľudí s veľkou mocou alebo boja malých ľudí o svoju identitu

„Budu si odškrtávat jména. Všechny se seznamu chci vidět, mluvit s nimi, dívat se jim spříma do očí. Ať už se mezi námi kdysi stalo cokoli,“ vraví štyridsaťročná Hana na ceste z Prahy do Českých Budějovíc, na kufri ceduľka z letiska v Rotterdame, rok 2008. Jiří Hájiček tým prekvapivo hneď na prvej strane románu Rybí krev (Host) – Knihou roka v cene Magnesia litera 2013 - otvára celú mapu príbehu, udáva presné priestorové aj časové súradnice a pomenúva dvanásť postáv, ktorými sa v románe bude zaoberať.

Úvod je rýchly ako prvý rozstrel pri biliarde, jednou ranou všetky dôležité postavy postaví do určitej polohy, do vzťahu s hlavnou hrdinkou Hanou, načrtne ich hlavné povahové črty – otec grobian, chorľavá mama, ktorá problémy vytrvalo zametá pod koberec, brat kriminálnik, Zdeněk, ktorému ublížila, Peter, pre ktorého má slabosť, Naďa, Olina, kronikár Tušl, doktorka Brejchová. Hana má od začiatku jasný zámer, po pätnástich rokoch strávených v cudzine vracia sa domov, do polozatopenej dediny na brehu Vltavy, za otcom, pre ktorého je stále neschopným dievčaťom, za strateným bratom, ktorého adresu nikto nepozná, za kamarátmi z detstva. Má v úmysle uzavrieť staré záležitosti, dopovedať nedopovedané rozhovory, nájsť brata, pozrieť sa do dediny, kde strávila detstvo a ktorej časť zatopila voda pri stavbe Temelína. Vracia sa už ako dospelá skúsená žena, ktorá sa v cudzine naučila niečo, čo ju rodičia nenaučili, pretože tak sami nerobili – rozprávať sa, klásť otázky a trpezlivo sa dožadovať odpovedí.

Len nehýbať balvanmi

Na konci prvej kapitoly môže mať čitateľ pocit, že už vlastne všetko vie, že to, čo nebolo pomenované, si ľahko domyslí, a teda netreba pokračovať. Ďalšie kapitoly označené ako Kóta 370,5, ktoré nás zavedú späť do rokov osemdesiatych, do Haninho detstva, však Hájiček postavil úplne inak – na postupnom systematickom odkrývaní súvislostí a vzťahov ohraničených riekou, malými dedinami stojacimi na jej brehu a atómovou elektrárňou. Text plynie ako rieka, na ktorú sa často odvoláva, plynulo, pomaly, dôsledne. Rieka, ktorej prameň vyráža v plnej sile, naberá vodu z malých potokov, aby sa na konci ticho rozlial pri povodni do polí, podomlel a vyhĺbil koryto a v meandroch ovinul ľudské sídla.

Hájíček sa rovnako pomaly a dôsledne dostáva hlboko pod povrch tých najbežnejších situácií v životoch ľudí, ktorí vyrástli v osemdesiatych rokoch na českom vidieku. Tieto situácie opisuje presvedčivo a prirodzene, bez snahy o umelú dramatizáciu alebo nečakané zvraty, ktoré by možno človek v románe takéhoto rozsahu očakával. Postavy konajú logicky, správajú sa prirodzene, občas predvídateľne. Rieku jeho románu nenarúšajú žiadne roztrhnuté hrádze. Rodiny sa snažia všetky trhliny potichu zahladiť, nehýbať balvanmi, ktoré trčia zo zdanlivo pokojnej hladiny, najmä nie pred cudzími, veď čo by na to povedali...

Dve rany

No i napriek tomu textu nechýba napätie - stále sa vynárajú nové, zneisťujúce otázky. Pod hladinou je veľa zlého, no o tom sa nehovorí. Tehotenstvá, rozchody, alkohol, podvody. Na brehu kulisy bežné v tých časoch aj u nás – družstvo, záhrada, storočné chalupy, komunál, krčma, dedinská zábava, na zábave opité dievčatá, mladíci v opravenom žiguláku rátajúci dni do odvelenia na vojnu, skromné plány, ako prežiť zvyšok života v socialistickej spoločnosti, dokončiť školu, vydať sa, mať dve deti a dom v dedine, kde vyrástli rodičia. Kým do až smutne banálneho života nevstúpi záujem blaha väčšiny – v prípade tohto príbehu je to elektráreň.

Temelín je tu však len zástupcom moci, ktorá zásadne a opakovane vstupuje do životov ľudí, neschopných ubrániť sa (zmena režimu, vojna, znárodňovanie, vyvlastňovanie). Keď v roku 2008 rehabilitujú Haninho deda, jej otec konštatuje: „Tímhle výnosem soudu se můj táta, který je čtyřicet let mrtvej, může vrátit do rodný vsi, která už dvacet let neexistuje, protože ji zbourali kvůli jaderný elektrárně...“ Medzi najsilnejšie momenty románu patria práve pasáže venované generácii, ktorej nebolo umožnené dožiť vo svojich chalupách a na ktorú dopadli dve rany - v päťdesiatych rokoch kolektivizácia a v osemdesiatych rokoch nútené vysťahovanie do budějovických panelákov s výhľadom na chladiace veže elektrárne.

Rybí krev môžete čítať ako príbeh boja malých ľudí s veľkou mocou alebo ako príbeh boja malých ľudí o svoju identitu, svoje miesto v rodine, v čase a priestore. V tej druhej rovine nájdete určite mnoho paralel so svojím vlastným životom.

Ďalšie knihy

Fotbalové deníky

Host, 2007

Známy je názor, že muži pochádzajú z Marsu a ženy z Venuše. Podľa hrdinu Honzu Převorského, štyridsiatnika s dobrým autom, miernou nadváhou a vášňou pre futbal, existujú dve futbalové jedenástky: Jedenástka mužov a jedenástka žien.

Dřevěný nůž

Host, 2004

Súbor dvanástich poviedok z prostredia malého mesta potvrdzuje Hájíčkov mimoriadny rozprávačský talent. Civilný a akoby nezaujatý štýl rozprávania, ktorý sa stal preňho charakteristickým, umocňuje vnútorné pnutie jeho hrdinov, ktorí sú poháňaní až do krajností vášňami a túžbami.

Selský baroko

Host, 2009

Novela, ktorej ústrednou témou je kolektivizácia vidieka v päťdesiatych rokoch - temného obdobia maloroľníckych procesov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  2. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test)
  3. To treba vidieť. Blíži sa Deň otvorených dverí v Kolískach
  4. Päť najlepších doplnkov výživy na naberanie svalovej hmoty.
  5. Toto jedlo si v čínskej reštaurácii objednávajú iba tí, ktorí sa vyznajú
  6. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  7. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  8. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  9. Slováci zisťujú, že mať plán je dobrá vec
  10. Regionálne poklady nájdete aj v Kauflande
  1. Tu sú najčastejšie signály nesprávneho zateplenia. Vyhnite sa im
  2. Digitalizácia prinesie zmeny v doručovaní dobierok
  3. Silnú imunitu bez týchto troch látok nedosiahnete
  4. Každý komín potrebuje svoj domov!
  5. To treba vidieť. Blíži sa Deň otvorených dverí v Kolískach
  6. Jeseň je ideálny čas pre začatie diéty
  7. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test)
  8. Mobilný zdvihák pre pacienta
  9. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  10. Otázky zo zubárskeho kresla: Zubné implantáty
  1. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 22 138
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 17 506
  3. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy 17 281
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 12 273
  5. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali 11 481
  6. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 9 726
  7. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 9 415
  8. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy 9 313
  9. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 9 278
  10. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 9 248
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vysokoškoláci Prešovskej univerzity nastúpili na štúdium akademického roka 2020/2021. Univerzity v Bratislave prechádzajú na dištančné štúdium.
Autorská strana Samuela Marca

Pán premiér, ľudia to nepokazili. Pokazili ste to vy (píše Samo Marec)

Mali ste jednu úlohu, tak nekričte.

Premiér Igor Matovič
Premiér Igor Matovič.
Cynická obluda

Nenúťte Kotlebovi rúško!

Kotleba, inak takto bytosť s dvoma titulmi, verí že používanie rúška by mu odkysličilo mozog.