V patriarchálnej spoločnosti sa mladý študent odhodláva priznať, že je homosexuál. Taliansky režisér tureckého pôvodu Ferzan Ozpetek nakrútil film o pravde, čo oslobodzuje.
Komediálna dráma v Taliansku pôsobiaceho tureckého filmára Ferzana Ozpeteka Neriadené strely sa do slovenských kín dostáva tri roky od vzniku a rok po premiére nasledujúceho Ozpetekovho diela Magnifica presenza.
Za taký dlhý čas už zanikli aj jej oficiálne internetové stránky. Od roku 2001 sme v slovenských kinách mohli vidieť jeho snímky Ignoranti, Okno naproti, Sväté srdce a Saturno contro. Autor zostal verný téme mužskej homosexuality v dnešnom svete.
Na spôsob magického realizmu mieša každodenný život s predstavami a minulosť s prítomnosťou, pridáva však i mnoho iného.
Dráma na pozadí gýčovej malebnosti
Ako v nedávnej komédii Svadba medzi citrónmi i tu je základom humoru pokrytectvo a konformizmus, nútiaci hrdinu tajiť svoju orientáciu pred nekompromisným dominantným otcom.
Oba v podstate neradostné filmy sa odohrávajú na slnkom rozjasanom pozadí gýčovo malebných talianskych prímorských mestečiek a v oboch má more očistnú funkciu. U Ozpeteka väčšiu úlohu hrá architektúra a historické mestské prostredie juhotalianskej Apúlie ako symbol drsnej patriarchálnej spoločnosti.
Pôsobivosťou a osudovosťou evokuje klasické talianske filmové drámy, hoci film má bližšie k divácky vďačným ľudovým komédiám, z ktorých výdatne ťaží. Podaním ženských postáv, kostýmami a výpravou zasa odkazuje k Ozonovým 8 ženám.
Rodina ako puto i opora
Tommaso (Riccardo Scamarcio) je najmladší potomok a nádej starého rodu výrobcov cestovín Cantonovcov. Otec Vincenzo (Ennio Fantastichini) ani brat Antonio (Alessandro Preziosi) netušia, že v Ríme neštuduje ekonómiu, nechce pokračovať v rodinnom podniku a – že je homosexuál. Niečo možno šípi submisívna matka (Lunetta Savino) a chápe typická múdra babička (Ilaria Occhini).
Tomasso prichádza domov s jediným cieľom: povedať rodine pravdu, oslobodiť sa od rodinných pút. Náhly zvrat ho však prinúti zmeniť plány. Musí vo firme zastúpiť brata, stará sa o chorého otca a spozná sa s očarujúco krásnou, vtipnou, chápavou Albou (Nicole Grimaudo). Keď ho prídu navštíviť rímski priatelia, má čo robiť, aby utajil ich (aj svoju) skutočnú orientáciu.
Dobre si pritom zajesť
Film je vlastne príbehom Tomassovho odhodlávania sa ku coming outu, určeným hetero publiku, bez vyrušovania nečakanými zvratmi či šokujúcimi scénami. Ako vo väčšine európskych rodinných tragikomédií a Ozpetekových diel, i tu je centrom rodinného života jedálenský stôl.
Jedlo hrá väčšiu rolu ako homosexualita. Tá je len decentne naznačená. Spoznávanie, osvojovanie a dobíjanie sveta prostredníctvom konzumácie nie je iba symbolom či metaforou, ale zásadným dejotvorným prvkom.
K pravde, ktorá oslobodzuje, sa dá aj prejesť.
Príjemná letná gay komédia: neznechutí, neurazí, kultivovane pobaví a bez väčších následkov vyšumí z mysle.
