Dve diela spustili podobné reakcie. Slovenská hymna vo verzii českej kapely P*ča z h*ven a česko-rómska zástava, s ktorou prišiel slovenský výtvarník Tomáš Rafa.
Začalo sa to nevinne. Minulý týždeň, v poslednom dokumentárnom filme z cyklu Colnica, ktorý spolu vysielali RTVS a Česká televízia.
„Je to dobrá pesnička, má dobrý text a je atmosférickejšia než česká hymna,“ vysvetľovala kapela P*ča z h*ven a speváčka dodala: „Nechcela som spievať po slovensky, znelo by to hlúpo, hľadala som foneticky podobné slová.“
Bývalý politik za SNS Štefan Paulov napísal ministrovi kultúry sťažnosť na „brutálny útok na štátny symbol, aký si nikdy nedovolilo žiadne bulvárne médium“ a žiada odvolať riaditeľa televízie.
Václav Mika vyhlásil, že film bol produkčne aj finančne záležitosťou českej strany a „akákoľvek námietka o vhodnosti použitia verejných zdrojov je bezpredmetná“.
Výtvarníci a hudobníci
Členovia kapely sú študenti a absolventi Fakulty výtvarných umení a Janáčkovej akademie múzických umení v Brne.
Tvrdia, že sa radi inšpirujú rôznymi podnetmi a jedným bola aj slovenská hymna, z ktorej spravili elektropopovú pesničku.
Svojsky zareagoval režisér dokumentu Petr Marek, známy zo skupiny Midi Lidi. Pretextoval českú hymnu do slovenčiny v štýle Janka Matúšku, sám ju naspieval a dal na internet.
Nie je to recesia ani provokácia. Skôr dielo autora, ktorý voľne narába so známou predlohou podobne ako mnohí ďalší pred ním.
Pred tromi rokmi sa skloňoval návrh takzvaného vlasteneckého zákona, súčasťou bolo „povinné“ hranie hymny.
Na festivale Pohoda ho ukázal v symfonických úpravách rôznych hymien Peter Breiner, prišlo aj na slovenskú a odrazu znela ako džez.
Breiner je autor nahrávky svetových hymien a tú skúsenosť zhrnul takto: „Veľkým a starým krajinám už nezáleží na tom, kto čo s ich hymnou robí, je im to v podstate jedno. Najmä malé krajiny si dajú záležať, aby to bolo presne tak, ako si nejaký úradníček želá“.
Dvakrát sedem
Ešte voľnejšie postupovali mladí muzikanti v projekte Slovenský národný remix. Sedem úprav hymny odpremiérovalo Rádio_FM bez negatívnych reakcií: „Skôr sa to bralo ako projekt, čo ukáže inému publiku, že hymna je vlastne zaujímavý song,“ spomína vtedajší šéf verejnoprávneho okruhu Dušan Vančo.
So štátnym symbolom sa pohral výtvarník Tomáš Rafa. Novou súčasťou jeho časozberného projektu Nový nacionalizmus v srdci Európy je českorómska zástava. Urobil sedem jej návrhov a vystavil ich v pražskej galérii Artwall.
„Zástavu som si vybral ako symbol zmierenia s minoritami, aj preto, že nacionalistické skupiny ju zneužívajú na demonštráciách,“ hovorí víťaz Ceny Oskára Čepana.
Slovenské veľvyslanectvo už dostalo list, kde sa Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti sťažuje na hanobenie štátneho symbolu.
Do zbrane, občania! A tak ďalej, a tak ďalej
Francúzsku hymnu skrátil a previedol do reggae rytmu enfant terrible Serge Gainsbourg. Kritikom odkázal: Trhnite si.
Serge Gainsbourg si raz uvedomil, že nepozná všetky slohy francúzskej hymny, šiel teda hľadať v encyklopédii.
Namiesto slôh ho nakoniec zaujal refrén – autori encyklopédie ho už druhýkrát nevypísali celý, uviedli len: „Do zbrane... aťď.“
Vtedy dostal nápad, že Marseillaisu naspieva s takto upraveným, skráteným, respektíve zneváženým textom. Nahral ju s Jamajčanmi a v štýle reggae spolu volali: „Aux armes, et caetera!“
Na najbližšom koncerte v Štrasburgu – v januári 1980 – čakali Gainsbourga stovky nahnevaných vojenských parašutistov, možno aj pripravených na bitku. Na pódium radšej vystúpil sám, začal spievať prvú slohu a keď sa vojaci postavili z úcty do pozoru, rozlúčil sa s nimi gestom „trhnite si“.
Neskôr spravil videoklip, hymnu si tu púšťa z gramofónu a pofajčieva. Robí ironické gestá hlavou a očami, keď príde k slovám ako sloboda, vlasť, boj.
Do toho sú strihnuté zábery zo štátneho sviatku, politici a vojenskí hodnostári zapaľujú oheň pri hrobe neznámeho vojaka pod Víťazným oblúkom. A on si zapáli novú cigaretu.
Aj vo francúzskych médiách sa vtedy veľmi riešilo, čo Gainsbourg urobil, kritici útočili aj na jeho židovský pôvod.
Do novín Le Figaro poslal odpoveď. Písal, že niekto nosí hviezdy ako súčasť vojenského vyznamenania a pýtal sa, či on má zase nosiť Davidovu hviezdu.
Na otázku, či s touto reggae verziou potreboval provokovať, odpovedal: „Nie. Marseillaisa je revolučný spev, aj reagge je revolučná hudba. Vrátil som hymne jej pôvodný význam.“
Netrvalo dlho a z tejto piesne sa stal obrovský hit, na koncertoch bola nesmierne populárna. Aj platňa s rovnakým názvom Aux armes et caetera sa stala zlatou. Serge Gainsbourg si neskôr aj zaobstaral text hymny v originálnej verzii, podpísaný autorom Rougetom de Lisle.
Domáce médiá sa ku tejto kauze rady vracajú. Aj nedávno si spomenuli, keď fotografia s mladým mužom, ktorý si vytiera zadok so zástavou (bola poruke), vyhrala jednu súťaž v kategórii Politicky nekorektné.
Kristína Kúdelová
