RECENZIA / FILM
TALIANSKY KĽÚČ
Celovečerný hraný debut fínskej režisérky je záhada. Nefunguje v ňom nič: príbeh je hrozný, dialógy príšerné, herecké výkony strašné a réžia tragická. Isté uznanie si vyslúžila kamera, ale len u tých, ktorí zo všetkých síl potrebovali nájsť na snímke aspoň niečo hodné chvály.
Herecké výkony súzneli s celkovým zúfalým dojmom filmu.
FOTO – FILM EUROPE
Dej filmu Taliansky kľúč je kvintesenciou všemožných ultralacných latinskoamerických a tureckých telenoviel. Nemanželská dcéra mníšky má nemanželskú dcéru. Bohatý lord Jai, žijúci na zámku, nie je lord, ale indický milionár z chatrče a z biednej siroty sa vykľuje jeho nevlastná sestra.
Chromý priateľ zázračne vyzdravie. Hluchonemý mladík začne počuť a rozprávať. Rozheganý autobus privezie mladej žene vyvešteného manžela. Nechýba ani kúpeľ v smaragdovomodrom jazierku pod horským vodopádom či duch roztomilučkého kučeravého kominárika!
Hromadenie odporností
Trochu svetla do hromadenia filmárskych odporností vnáša azda len fakt, že Rosa Karo, ešte keď sa volala Roosa Toivonen, bola autorkou scenára finále Eurovision Song Contest Helsinki 2007…
Rozprávanie nedodržiava ani základné pravidlá: veci sa v ňom dejú bez príčin a následkov. Rozprávkové ladenie má zamedziť nepríjemným otázkam ako napríklad z čoho hrdinka žije alebo ako to, že desaťročia opustený dom je hneď obývateľný. Film sa začína a končí komentárom starej rozprávačky. Medzitým si užijeme aj rozprávanie v rozprávaní v rozprávaní. Postavy vrátane hlavnej hrdinky nemajú žiadne charaktery. Sú nevýraznými figúrkami, na ktorých nikomu nezáleží – ich blízkym, autorke, divákom a ani im samotným.
Réžia sa pokúša o magickú štylizáciu ovplyvnenú filmom Marjane Satrapiovej Kura na slivkách s výraznými prvkami Amélie z Montmartru, lenže niet v ňom komiky, tragiky, myšlienok, ilúzií, mágie ani skutočných citov. Len hlušina zabalená do celofánu nepodarenej soap opery.
Nijaké pramene nepoznajú meno predstaviteľky hlavnej postavy. Gwendolyn Anslow je pseudonym prvoplánovo peknej, no neveľmi pôvabnej a ešte menej talentovanej predstaviteľky úbohej sirôtky s írečitým talianskym menom Cabella a hlasom hodným drsného porna. Zle obsadený je a hrať nevie ani zvyšok ansámblu.
Kľúč k Talianskemu kľúču
Alebo sú to možno geniálni herci, ktorí dokážu zahrať aj absolútne herecké drevá, strnulo deklamujúce trápne dialógy v angličtine pre začiatočníkov.
Taliansky kľúč je celovečerným hraným debutom i pre kameramanov Gianniho Giannelliho a Villeho Tanttua. Vytvorili pestrofarebné obrázky slnečnicových polí, zadymených vyprahnutých indických tehelní či sviežich piemontských vŕškov v okolí mestečka Cabella Ligure, nad ktorým zrýchlene plynú barokové obláčiky a majestátne sa klenie dúha. Klišé, prvoplánovosť, gýč. No aspoň obraz má hlavu i pätu, zmysel a cieľ – čo sa o zvyšku snímky (s výnimkou hudby Tuomasa Kantelinena) povedať nedá.
Je to experiment s využitím pseudopoetiky telenoviel? Rehabilitácia červenej knižnice zaodetá do zodpovedajúcej formy? Rafinovaná paródia so smrteľne vážnou tvárou? Pokus o film taký zlý, že sa stane kultovým ako diela Eda Wooda? Nájsť kľúč k snímke Taliansky kľúč vôbec nie je ľahké. Zásadnou otázkou však zostáva, prečo by sme sa o to vôbec mali pokúšať?
Taliansky kľúč
Scenár a réžia: Rosa Karo
Účinkujú: Gwendolyn Anslow, Joana Cartocci, Leo Vertunni a ďalší
Premiéra v SR: zajtra
