Niektoré udalosti z našich dejín by sme radi vytesnili z pamäti. Spisovateľ Peter Krištúfek celkom nesúhlasí a o brutálnom i divokom storočí píše konceptuálnu knihu. Zapojil do nej aj čitateľov.
V románe Dom hluchého písal Peter Krištúfek o mužovi z 20. storočia a hovoril o tom, ako v ňom prežil množstvo zmien, viacero štátnych útvarov aj niekoľko režimov.
„Keby som sa narodil vo Francúzsku, žil by som v krajine, ktorá má bohatšiu históriu. Ale na písanie Domu hluchého by to nebolo to správne miesto. Dejiny dvadsiateho storočia boli zaujímavejšie v strednej Európe, boli divoké, brutálne, bizarné, absurdné a zároveň zábavné,“ hovorí.
Jeho pozícia sa pritom pomaly menila zo spisovateľa na zberateľa, zbieral všetko, čo dejiny dokumentovalo a komentovalo, pomaly z nich mohol aj štátnicovať.
Ako pochovať zastrelených agentov
Preto keď dokončil román, cítil, že by to mal ešte nejako využiť. „Povedal som si, že kým si to všetko pamätám, zostavím Atlas zabúdania. Budú v ňom zlomové body našej histórie, ku každému roku som vybral jeden. Mali by sme o nich vedieť, ale akosi sa nám vytrácajú z pamäti alebo ich z nej vytláčame.“
Atlas býva učebnou pomôckou, Krištúfek hovorí, že ten jeho bude hravý a plný spomienok. Začne rokom 1914, skončí pri roku 2014 a ku každému číslu priradí jeden text: telegram, správu, nariadenie, rozsudok, stranu z denníka, báseň, rozhovor.
Medzi oficiálne dokumenty zaradil napríklad nariadenie ministra národnej bezpečnosti Karla Bacílka z roku 1952. V ňom boli inštrukcie, ako pochovávať zastrelených agentov tak, aby sa o tom rodina nedozvedela.
K textu Charty 77 priložil Antichartu a vytiahol aj prepis rozhovoru Ivana Lexu s bývalým ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom z roku 1996. „Rozprávajú o tom, ako kopnú vyšetrovateľa do gúľ. Je to naozaj nechutný dialóg a chápem, že sme naň už ochotne zabudli, ale nemali by sme,“ hovorí Krištúfek.
Komunisti a Ježiš Kristus
Pri zbieraní vzácnych textov ho ani tak nezaujímali inštitúcie, pretože v nich nachádzal už dobre známe a reflektované dokumenty. Viac hľadal v súkromných zbierkach (podobne postupoval aj režisér Marek Šulík, keď z rodinných videí poskladal cyklus Konzervy času).
Pri roku 1921 mohol použiť kúsok zo životopisu svojho prastarého otca, lebo on bol medzi zakladateľmi komunistickej strany.
„Čoskoro ho z nej vyhodili, lebo jeho entuziazmus pri zháňaní nových členov sa prejavoval dosť zvláštne. Vravel, že je skvelé mať stranu, kde sú si všetci rovní, lebo veď to hlásal i Ježiš Kristus,“ smeje sa Krištúfek.
„A ten životopis mal napísaný v kúzelnej slovenčine. Nevedel dobre písať, nepoužíval ani ypsilon. V Atlase zabúdania sa teda zároveň prejaví, akými zmenami prešiel náš jazyk.“
V štýle Franza Kafku
Tu sa zase viac ako Krištúfek zberateľ prejavil Krištúfek spisovateľ. Napísal jednu báseň v štýle hip-hopu, jednu poviedku v štýle Franza Kafku. Čitateľ vraj nedostane žiadny kľúč, ak bude chcieť zistiť, čo je pôvodné a čo má zas falošný zdroj.
„Bude to klasická konceptuálna kniha,“ hovorí. „Trochu ma inšpiroval Atlas odľahlých ostrovov - Päťdesiat ostrovov, ktoré som nikdy nenavštívila a nikdy nenavštívim. Napísala ho Judith Schalansky a je to vzrušujúca literárna hra.“
O Atlase zabúdania hovoril grafickému dizajnérovi Palovi Bálikovi, už keď zalamovali Dom hluchého. Povedal: „Výborné, ale na to nezoženieš žiadneho vydavateľa.“
Kniha nakoniec vyjde v septembri, vydáva ju Artforum, ale s peniazmi pomáhajú aj budúci čitatelia. Na stránke startovac.cz vidia, akú odmenu dostanú za sumu, ktorou prispejú.
„Som dobrodruh,“ vraví Peter Krištúfek. „Verím, že ľudí zaujíma história a kniha o nej, aj keď je ťažko zaraditeľná.“
V septembri sa zároveň vyhlási víťaz súťaže Anasoft Litera. S Domom hluchého je v nej nominovaný aj on.
Rok 1951 bude dokumentovať list Krištúfkovho starého otca (na obrázku s jeho mamou), keď písal o tom, ako mu hrozí, že ho vyhodia z armády. Propagandistické plagáty ilustrujú, ako sa rokmi vyvíjal náš jazyk a komunikácia.
Atlas zabúdania
Krištúfkovu knihu možno podporiť na stránke startovac.cz
S podporou budúcich čitateľov vydalo nedávno Artforum Hlbokomorské rozprávky, ktorú Monika Kompaníková napísala pre deti.
Odmenou za príspevok je kniha. Čitatelia dostanú - podľa výšky odmeny - buď elektronickú verziu Atlasu zabúdania, klasickú verziu v plátenej väzbe, limitovanú edíciu v mramorovom papieri (vyjde 50 kusov) alebo limitovanú edíciu v koženej väzbe (vyjde 15 kusov). Zlatá farba písmen sa z nej bude postupne strácať. Ku knihám budú patriť aj záložky.
Prispieť sa dá do 17. augusta. Ak sa Peter Krištúfek k cieľovej sume 3000 eur nedopracuje, všetky vyzbierané peniaze vráti.
