Koncertné večery v polovici 90. rokov v legendárnej Redute vytvárali kompaktnú hudobnopoetickú koláž. Ich aktérmi boli Vladimír Mišík, Mirek Kovářík a príležitostné folkrockové zoskupenie Čundrground.
„Každého folkera to raz čaká, neodolá a skočí do rockových vôd,“ povedal Vladimír Merta na margo svojho nedávneho albumu Ponorná řeka, kde svoje piesne nahral s rockovou kapelou Vladimíra Mišíka Etc... Nebol to vtedy náhodný výber. Mišíkovi nielen odjakživa záležalo na kvalite rockových textov, ale pravidelne sa na koncertoch prevtelil aj do roly folkového speváka, takže jeho rockoví spoluhráči z Etc... sú zvyknutí zmeniť sa občas na „iba“ decentné sprievodné teleso v službách pesničkárovho textového posolstva.
Chvála večného hľadania
Navyše, viacerí hudobníci z rôznych zostáv štyridsaťročnej histórie Etc... si zahrali vo voľnom muzikantskom zoskupení folkerov a rockerov Čunderground, ktoré vzniklo v 70. rokoch z Mertovej iniciatívy („kto má čas a chuť, nech si ide zahrať“).
Jednu takúto partiu v roku 1996 vytvorili Vladimír Mišík, gitarista Pavel Skála, violončelista Jaroslav Olin Nejezchleba a bubeník Tomáš Krček, ktorí spolu s divadelníkom a recitátorom Mirkom Kováříkom v pražskej Redute strhujúcim spôsobom prepájali recitovanú a spievanú poéziu. Výber toho najlepšieho vydal teraz Galén na dvojCD Reduta blues.
Základom je poézia, básnické slovo v deklamovanej a spievanej podobe, teda v naliehavom prednese Mirka Kováříka a vo folkrockových skladbách, skomponovaných Vladimírom Mišíkom na básne svojich obľúbencov. Vďaka charizmatickému prejavu oboch protagonistov výsledný dojem čoraz viac ústí do homogénneho tvaru, takmer stierajúceho rozdiel medzi hudbou a hovoreným slovom.
Symbolicky to potvrdzuje aj prednes titulnej Hraběho básne Reduta blues („Hledám tě a je to asi legrační a naivní / je přece tolik tramvají v kterých mě můžeš minout, je tolik dobře znějících milostných veršů, je tolik postelí a telefonních čísel...“), ktorej finále („Ale myslím že to není beznadějné / neboť skrz pot a kouř za sebou slyším buben / jak v nepravidelných chraplavých příklepech vytlouká chválu věčného hledání“) graduje za účasti „chraplavých příklepov“ bicích Tomáša Krčka.
Kým Vladimír Mišík od 70. rokov zhudobňovaním a spievaním textov špičkových českých básnikov začal novú éru domáceho rocku, v rovnakom čase sa ich verejnou recitáciou v tradícii amerických beatnikov preslávil Mirek Kovářík.
FOTO – GALÉN
Prím patrí Hraběmu
Obaja protagonisti majú na dvojalbume takmer rovnaký priestor, z interpretovaných poetov patrí prím Václavovi Hraběmu. Kovářík, nadväzujúci na básnikovo verejné recitovanie po vzore amerických beatnikov, si vybral až sedem jeho diel vrátane Stoptimu či Bluesu pro Vladimíra Majakovského, v repertoári Mišíkových zhudobnených Hraběho básní nemohla chýbať vari najkrajšia rocková balada Variace na renesanční téma, fanúšikmi častejšie nazývaná podľa prvého verša Láska je jako večernice, ktorá dávno zľudovela.
Galéria básnikov je však širšia a reprezentatívna. Za všetkých aspoň Ivan Diviš so svojím desivým videním sveta („Moje oči musely vidět na točně točit se / davy tohoto očividně prokletého národa / a jak se vždy na 1. máje mohou / posrat nadšením, okadíváním vlastních vrahů“), či ďalší „zabudnutý“ emigrant z komunistického Československa Ivan Blatný, ktorého Terrestris zo zbierky Hledání prítomného času patrí k najmagickejším básňam českej povojnovej poézie.
Iná Božena Němcová
Surrealistický undergroundový Karel Hynek, spolupútnik Egona Bondyho a Honzy Krejcarovej, je zastúpený Babičkou po pitvě, detabuizujúcou klenot Boženy Němcovej, nešetriac, samozrejme, ani Viktorku s vojakom („Jedné deštivé noci vyšla ven a rozprostřela nad ním své vlasy. Uchopil ji za nohy a zdvihl nad sebe živoucí deštník. Kráčeli tak celou noc, než jim svítání ukázalo studánku, v jejíž hladině spatřili vojáka souložícího s deštníkem a sedmibarevné rameno duhy se smuteční páskou“). Je to najstarší text celého dvojalba.
Osvedčený Kainar
A, samozrejme, Josef Kainar. Ten na začiatku normalizácie napísal pre Mišíka (vtedy ešte člena kapely Flamengo) všetky texty na platňu Kuře v hodinkách, dnes považovanú za najlepší album v histórii českej rockovej hudby. Na terajšom dvojCD je okrem iných jeho staršia báseň Stříhali dohola malého chlapečka, ktorú Mišík ešte v polovici 70. rokov zhudobnil a zaradil na svoj prvý sólový rovnomenný album.
„Poezie, jak jsi pořád krásná,“ znie Kainarovo vyznanie z dvojalbumu Reduta blues. Aj vďaka nemu sa s tou vetou stotožňuje ďalšia várka rockových fanúšikov, ktorým často pripadali ctitelia básnického slova ako (v tom lepšom prípade) exoti. „Co děláš poezie po večerech, musíme si spolu někam zajít.“
