SME
Pondelok, 15. august, 2022 | Meniny má Marcela

Filmár Roman Fábian: Všetci opakujú, že za komunistov bolo lepšie

Ja som baník, kto je viac? To už neplatí. O ľuďoch, ktorých život sa zatvorením baní radikálne zmenil, natočil film Roman Fábian.

Roman Fábian (1981)Narodil sa v Rakovnici, žije v Bratislave. Vyštudoval réžiu na VŠMU. Do dediny sa vrátil bakalárskym hraným filmom Ja som baník, kto je viac (2012). Hodinový dokument Banícky chlebíček vznikol s príspevkom Audiovizuálneho fondu a RTVSRoman Fábian (1981)Narodil sa v Rakovnici, žije v Bratislave. Vyštudoval réžiu na VŠMU. Do dediny sa vrátil bakalárskym hraným filmom Ja som baník, kto je viac (2012). Hodinový dokument Banícky chlebíček vznikol s príspevkom Audiovizuálneho fondu a RTVS (Zdroj: archív R. F.)

Rakovnica pri Rožňave žije v bludnom kruhu. Bane dávno nefungujú, prácu nikto nezaplatí, stavba obecného vodovodu trvá tridsať rokov. „Kedysi si ľudia pri práci spievali a dnes sa o prácu trasú,“ zistil mladý filmár ROMAN FÁBIAN v dokumente Banícky chlebíček.

Mala by nás zaujímať Rakovnica?

"Neviem, môžem iba porozprávať, čím dedina zaujala mňa. Už keď som tam nakrúcal svoj bakalársky film, všimol som si zvláštnu vec. Ako všetci opakujú mantru, že za komunizmu bolo lepšie. Vraví to každý Rakovčan od pätnásť do osemdesiat rokov, vrátane mladých, čo tú dobu nezažili. Toto presvedčenie sa akoby bezmyšlienkovite šíri naprieč generáciami."

V čom ten názor pramení?

"Konkrétne Rakovnica je typická gemerská dedina zasiahnutá úpadkom baníctva. Desiatky baní sa po revolúcii ukázali nerentabilné a ukončili ťažbu. Ľudia prišli o prácu. Nasledoval pád, ktorý bol o to tvrdší, o čo výlučnejšie bolo postavenie baníka vo vtedajšej spoločnosti."

Ja som baník, kto je viac?

"Presne tak. Baníci sa mali v porovnaní s ostatnými odvetviami neskutočne dobre. Sám to poznám z rodiny. Moja mama – vedúca zmeny v textilnej továrni a nadšená angažovaná komunistka – nezarábala nikdy viac ako dvetisíc korún.

Otec, ktorý bol vedúcim technikom v bani, mal s prémiami a odmenami veľmi slušných štyri- až päťtisíc, k tomu ďalšie výhody. Čo nás ozaj šokovalo, bolo ocenenie nekvalifikovanej práce. Medzi bývalými baníkmi sme našli Rómov, ktorí si s obyčajným krompáčom zarobili na vtedajšie pomery neuveriteľných 10- až 15-tisíc. A teraz si predstavte, že toto sa po revolúcii skončilo."

Keď ste ľudí počúvali, chceli ste im oponovať?

"Skôr som ich chcel vypočuť. Jediný, ktorému som oponoval, bol Tomáš, mladík pred maturitou. Toho som sa snažil naviesť, aby sám vykročil z bludného kruhu a skúsil vidieť situáciu zvonku, trochu menej sebecky. Chcel som, aby pochopil, že nadávať na pomery nepomôže, ak on sám nič nevykoná.

Lenže on to akoby nebol schopný vidieť. Stále húdol svoje, akoby mal slepú škvrnu. Až som ho vyprovokoval, že povedal na kameru: „Prečo by som práve ja mal byť ten aktívny? Kto čo pre mňa urobil? Mne sa nechce, mňa nič nebaví.“

Ako toto pomenovať? Apatia mladých?

"Skôr nečinné zmierenie sa s osudom. To je tá pekná scéna, keď sa mladík sťažuje na svet, ale pritom vylihuje na trávniku, vonku svieti slnko, pohoda. To je presne bludný kruh, čo sme chceli ukázať vo filme.

Chýba nám nadhľad, sebareflexia. Môžeme byť nespokojní, neustále hundrať. Ale stále je pre nás veľmi príjemné nič konkrétne nevykonať, iba rozprávať."

Hovoríte v množnom čísle, ako by ste hovorili o sebe.

"V podstate aj hovorím. Až pri nakrúcaní som si uvedomil, čo všetko mám s občanmi Rakovnice spoločné. Napríklad, aby som sa uživil, beriem prácu v televízii na seriáloch. Tiež na ňu nadávam, že pripomína pásovú výrobu.

Ale keď mi prídu peniaze, tak som rád. V istom zmysle som zbabelcom. Nadávam na situáciu, ktorú som si zvolil sám a nedokážem ani jedno - prestať nadávať. Ja som tiež ten, ktorý leží na trávniku a reční, čo by chcel inak."

Nečinnosť plus nadávanie je podľa vás v mentalite Slováka?

"Mám také podozrenie. Že je to náš jedinečný čiarový kód."

foto2.jpg

Foto - Filmtopia.sk

Na čo presne nadávajú v Rakovnici?

"Na celý začarovaný kruh, ktorý je nasledovný: človeku je dobre, okolo nádherné hory, kopce. Máte pocit, že stačí, ak čosi porobíte pri dome, narúbete drevo, zarežete sliepku, skočíte na pivo a všetko bude fajn.

Potom zrazu zistíte, že nemáte peniaze. Ani na benzín, aby ste skočili do Miškolca okúpať sa. Tak si dáte predsavzatie, že si trochu zarobíte a nájdete si prácu. Výsledok je 500 - 600 eur, len o málo menej, ako majú ľudia na podpore.

Aj z tohto plynie pocit chlapca, ktorý sa pýta, prečo by on mal byť ten aktívny, keď to môže zaňho robiť iný. Nejaký úradník v Bruseli, ktorý zaňho zalobuje."

Stretli ste tam niekoho, kto bol so životom spokojný?

"Ale oni zároveň sú spokojní. Aspoň zvonku, pri povrchnejšom pohľade. Žijú spätí s prostredím, a samotný fakt prírody okolo im dáva výrazný pocit šťastia a spokojnosti."

Ako sa to prejavuje?

"Napríklad len málo pozerajú televíziu. Radšej sa stretnú so susedmi, opekajú, debatujú na priedomí. Televízia je poslednou voľbou v zimných mesiacoch, keď naozaj nemajú nič iné."

Je v dedine chudoba?

"V porovnaní s Bratislavou áno. Ak žijú z pár stoviek eur, a pritom dokážu mať dom, kde bývajú, záhradu, obliekať sa, cestovať autom, chodiť sa na diskotéky zabávať. No skutočná chudoba? Situácia, keď človek prichádza o dôstojnosť? To sme v Rakovnici videli len u ľudí, čo to úplne vzdali. A tí sú tam outsidermi."

foto3.jpg

Foto - Filmtopia.sk

Koľko ľudí odchádza preč, do lepšieho?

"Zvláštne, že len málo. Možno 10 - 15 percent. Kto pracuje vonku, spravidla sa vracia späť."

Sú patrioti?

"To slovíčko by som radšej obišiel. Skôr majú normálny a prirodzený vzťah k svojmu domácemu prostrediu. Majú ho zdravo radi. Spoznali sme napríklad mladíka, čo zarába v Bratislave v sektore IT, no vracia sa do dediny. Opravovať rodičovský dom, pomáha dať súrodencom dohromady bývanie. Pokračuje v čomsi, čo začali rodičia, na čo nadväzuje."

Ani vy ste v Rakovnici nezostali. Z filmu ani necítime, že ste sa tam narodili.

"Býval som tam do štrnástich rokov, potom sme sa s mamou sťahovali preč. Vrátil som sa až teraz pri filme, po šestnástich rokoch."

Zábery z dedinskej zábavy vyzerajú ako z Formanových filmov. Nehrozili incidenty?

"Bitky na zábave sú súčasť tamojšieho štandardu. Krčmár nám chcel pôvodne prideliť ochranku, ale nebolo to potrebné. Pred nami sa aj trochu krotili a hrali. Mám však pocit, že by ľuďom v Rakovnici neuškodilo, keby trošku menej pili."

To vravíte diplomaticky?

"Mám rád ľudí, ak sú srdeční a družní. Ale horšie býva, ak sa sami nedokážu vymaniť z kolobehu práca – alkohol. Na druhej strane, len málokto sa spíja do nemoty. Pri tom kvante práce okolo domu sa to ani nedá – musia nosiť drevo, uhlie, pokosiť. Pravda síce je, že zvieratá už nemajú. Tam sa ráno zobudíte do ticha. Mať zvieratá sa neoplatí, keď v hypermarkete majú mlieko lacnejšie."

foto4.jpg

Foto - Filmtopia.sk

Miestni s vami hovorili bez pretvárky, na kameru užívajú vulgarizmy, nadávajú na Rómov. Je to v obci ozaj problém?

"Práveže nie. Možno v Rožňave, ale v Rakovnici problém nemajú. Rómovia chodia do rovnakej krčmy ako ostatní a sedia s nimi pri rovnakom stole."

Keď podobné vyjadrenia na adresu Židov v roku 2004 zaznamenal Dušan Hudec, vznikla z toho kauza a slovenská televízia nechcela film odvysielať bez úpravy. Teraz to manažmentu televízie pripadalo v poriadku?

"Televízia, ktorá je koproducentom dokumentu, nemala nijaké výhrady."

Film sa mottom ironicky pýta: Čo môžeš urobiť ty ako jednotlivec? Čo zmôže jednotlivec v Rakovnici?

"Smutné, ako skončí každý, kto sa s touto nečinnosťou pustí do boja. Ostatní ho začnú ohovárať, skončí ako outsider dediny. Príkladom je starosta, ktorý sa snaží a organizuje akcie, na ktoré nikto nechodí.

Podobne profesor Fábian, ktorý je baníckou kapacitou, precestoval svet, dokonca odmietol ponuky z Kanady a radšej zostal na Slovensku. On je tiež outsiderom, ktorý je ako jediný v nej schopný realistického pohľadu. On je jej zrkadlom. A tiež je jeden z mála, kto nechodí do krčmy. Pivo si kúpi, ale vypije ho doma."

Možnosť, kde film vidieť okrem kín, je internet. Ako ste s tým spokojný?

"Dokument môžu ľudia streamovať cez český portál Doc Alliance Films, stojí jedno euro. Zatiaľ si ho pozrelo vyše tisíc ľudí z celého sveta vrátane Nového Zélandu, Fínska, USA."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  5. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  6. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Na Špitálskej ulici v Bratislave pribudnú nové byty
  2. Po rokoch cichosci richtuju v Raslavicoch slavnosci
  3. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom.
  4. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  5. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  6. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  7. Trenčín potrebuje nový impulz!
  8. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 21 193
  2. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 143
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 14 802
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 804
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 3 438
  6. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 090
  7. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 2 048
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 1 821
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Byť členom vlády je pre Matoviča dôležitejšie ako to, aby tá vláda fungovala.

Ak niekto chce, aby sa to skončilo, nemôžete sa mu čudovať.


14. aug
Peter Tkačenko

Keď bude chcieť, vybaví aj predčasné voľby.


3 h
Vodič Rudolf mal všetko v poriadku. Z policajných kontrol traumu nemá.

Opitých vodičov na cestách nájdeme takmer denne, hovoria prievidzskí policajti.


2 h
Ruskí vojaci v Chersonskej oblasti.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 11 h

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  3. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  4. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  5. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Soňa Bulbeck: O nevidteľnej ministerke a viditeľnej kultúre...
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 24 407
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 034
  3. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 309
  4. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 874
  5. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 5 758
  6. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 4 531
  7. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 4 403
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 4 308
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu