Článok pokračuje pod video reklamou
V bratislavskom Dome umenia je výstava umelcov, ktorí si pred menom môžu písať aj titul ArtD. Na potvrdenie ich kvalít to však vôbec nie je potrebné.
Pri vedcoch je to azda samozrejmé, ba priam nevyhnutné, no keď sa doktorským titulom podpíše umelec, môže to ktosi pochopiť skôr ako vtip než fakt.
Napokon, mnohí vraj o tom, či má doktorandské štúdium zmysel na umeleckej škole, pochybovali aj niekoľko rokov po tom, čo sa stalo realitou. Samozrejme, titul nie je žiadnou automatickou zárukou úspechu či kvality. V prípade výstavy ArtD. No. 1 je to však inak.
Štúdium umeniu neškodí
S výstavou to bolo trochu naopak ako zvyčajne. Najprv vzišla od Ivana Csudaia a Michala Černušáka z katedry maľby a iných médií bratislavskej VŠVU myšlienka zosumarizovať absolventov tretieho stupňa VŠ štúdia.
Výsledkom mal byť prehľadný katalóg. Postupne sa však ukázalo, že je to vlastne veľmi dobrá príležitosť pre výstavu. „Ako sa ukazuje, doktorandské štúdium umeniu neškodí,“ píše Beáta Jablonská, kurátorka výstavy vo svojom texte.
Ten spolu s výstavou bližšie „predstavuje“ diela štrnástich umelcov od Juliany Mrvovej, Michala Czinegeho, Veroniky Šramatyovej s titulom artis doctor až po Patríciu Koyšovú, Petra Bařinku či Martina Špirca, ktorí sú k nemu už veľmi blízko.
Juliana Mrvová.
Nie je to náhoda
Predstavovať ich pritom naozaj netreba. „Asi nie je náhodou, že tí, čo podstúpia aj doktorandské štúdium, sú zväčša dôležitými postavami na scéne,“ píše aj kurátorka. Tiež nie je náhodou, že viacerí z autorov sa venujú stretnutiu digitálneho a analógového sveta, mesta a periférie či osobných príbehov a vonkajšieho prostredia.
Hovoriť o dielach každého z autorov by bolo ako komentovať štrnásť samostatných výstav. Každý z nich má vlastný rukopis, tému aj vyhranený postoj k médiu.
Stále je pritom zaujímavé sledovať, ako sa napríklad Monika Pascoe Mikyšková dokáže čoraz hlbšie vnárať do mužsko-ženských vzťahov, aj ako dokáže Martin Špirec (ne)nápadne zasiahnuť do akéhokoľvek priestoru svojimi dômyselnými hrami. Škoda len, že má výstava taký zlý termín. Jediná klimatizácia v bratislavskom Dome umenia je akurát namaľovaná na obraze Rastislava Sedlačíka a ak tam od tepla náhodou odpadnete, vedzte, že žiaden doktor nepriskočí. Jedine ak umelec.
Zo série Moniky Pascoe Mikyškovej.
Petr Bařinka.
