V roku 1983 plánovali Michael Jackson a Freddie Mercury spoločný album, no stihli nahodiť len tri duetá. Tie teraz dostali k dispozícii členovia skupiny Queen a producent William Orbit. Na jeseň má vyjsť nový album.
Obaja sú už mŕtvi, ale ich hudba žije. Dokonca viac než mohli mnohí ich fanúšikovia snívať. Kto by povedal, že v roku 2013 vyjde album duetov Michaela Jacksona s Freddiem Mercurym?
Beznádejne vyťažení
Najskôr zaznie pár klasických úvodných klavírnych tónov a vzápätí sa ozve známy hlas: „There must be more to life than this,“ spieva a vzápätí sa k nemu pridáva ďalší nezameniteľný slávny vokál.
Ocitli ste sa v roku 1983, v domácom štúdiu Michaela Jacksona, v ktorom bol okrem neho aj Freddie Mercury. Klavírna balada, ktorá by zapadla na album skupiny The Queen, nebola jedinou nahrávkou, ktorá z ich spolupráce zostala. Okrem nej existuje svižný typicky „jacksonovský“ discorock State of Shock a ešte jeden duet legendárnych spevákov, ktorý dostal názov Victory.
Sú to demá a neznejú vôbec márne, ale k spoločnému albumu nakoniec neprišlo. „Boli to skvelé pesničky, ale nikdy sme ich, žiaľ, nedokončili. Problém bol čas, obaja sme boli príliš zaneprázdnení,“ dočítate sa v Mercuryho životopise. „Zdalo sa, že sa v tom čase jednoducho nemôžeme stretnúť v jednej krajine na dostatočne dlhý čas, aby sme to vedeli dokončiť.“
Jackson mal krátko po vydaní prelomového Thrilleru, Mercuryho zase príliš vyťažovala skupina Queen, ktorej sa darilo s nahrávkou Hot Space vďaka hitovke Under Pressure.
O trojici demozáznamov sa vedelo. A nezostali len v archívoch. There Must Be More to Life Than This sa objavila na Mercuryho sólovom debute Mr. Bad Guy (1985), o rok predtým zrecykloval Jackson Victory na comebackovom albume svojej súrodeneckej kapely a prihodil naň aj State of Shock. Akurát sa z neho stal duet s úplne iným slávnym menom – Mickom Jaggerom.
Bola to hanba?
„Mal som záväzky s Queenom, tak to zobral Mick. Bola to hanba, ale pesnička je v zásade pesničkou. Keď je dobrá, nech ju urobí ktokoľvek. Dôležité je, či pretrvá priateľstvo, na tom záleží,“ komentoval to v knihe Mercury.
Bol to však trochu predstieraný nadhľad a prajnosť. Proti vzniku albumu popových hviezd totiž nebol iba beznádejný nedostatok ich voľného času.
„Môžeš sem prosím ťa prísť a dostať ma odtiaľto? Nahrávam tu so živou lamou,“ spomínal na Mercuryho zúfalý telefonát manažér skupiny Queen.
Jackson bol odjakživa typom extravagantnej celebrity, takže nejaké živé zviera v štúdiu by v podstate nemalo byť až takým veľkým prekvapením. Na druhej strane ani Mercury nebol úplne jednoduchým partnerom na takúto spoluprácu. Americký spevák sa sťažoval, že jeho britský kolega si dáva príliš veľa kokaínu.
Každopádne hudobne to boli naozaj solídne nápady. State of Shock sa stala veľkou hitovkou, doputovala na tretie miesto americkej hitparády. Jagger pesničku spieval aj s Tinou Turnerovou v roku 1985 na slávnej benefičnej akcii Live Aid, fanúšikovia túto melódiu môžu poznať aj v inštrumentálnej verzii z posmrtného Jacksonovho albumu Immortal.
Už to urobili aj Beatles
To, čo sa má objaviť na hudobnom trhu na jeseň, však bude niečo nové. Keď Jacksonova rodina po jeho smrti konečne sprístupnila pôvodné štúdiové nahrávky z roku 1983, pohrali sa s nimi členovia skupiny Queen s renomovaným producentom Williamom Orbitom (Madonna, Sting, Blur).
„O dva mesiace budete mať niečo nové na počúvanie,“ odkázal cez britských novinárov Brian May. Okrem jeho gitary majú do pôvodných záznamov pribudnúť aj rovnako typické „queenovské“ viachlasy.
Takýto spôsob práce s archívmi slávnych muzikantov nie je žiadnou novinkou. Podobným spôsobom už v roku 1995 Paul McCartney, George Harrison a Ringo Starr naložili s domácou kazetou Johna Lennona. V skladbe Free As A Bird z roku 1977 donahrávali k jeho hlasu a gitare ďalšie nástroje aj vokály, následne ju vydali v rámci projektu The Beatles Anthology.
