Najdrahšie umenie alebo najumeleckejšia komercia. Truman show

Hrdina žijúci v rámci reality šou a sám o tom nevie, patrí k najlegendárnejším filmovým postavám posledných dvadsiatich rokov.

Film z roku 1998 v origináli nazvaný The Truman show môžeme označiť za najdrahší umelecký film alebo aj za najartovejší komerčný hit. Na jeho začiatku bol jednostranový námet na sci-fi film s názvom The Malcom show, ktorý sa mal odohrávať v New Yorku. V ruke ho na začiatku deväťdesiatych rokov držal scenárista Andrew Niccol, ktorý pred tromi rokmi podľa vlastného scenáru zrežíroval aj vizionársky film Vymedzený čas.

Nápad urobiť film o človeku, ktorý netuší, že odmalička žije v reality šou, nebol celkom jeho vlastný. Inšpiroval sa podobnými príbehmi, ktoré sa objavovali v obľúbenej americkej televíznej sérii The Twilight Zone. V jednej z jej častí z roku 1960 obchodník odrazu začul hlas režiséra „strih“ a zistil, že sa nachádza v šou. V ďalšom diele z roku 1989 si hrdina zas všimol v zrkadle, že má za sebou kameru.

Niccolov námet okamžite kúpili z Paramount Pictures za viac ako milión dolárov a mohlo sa začať s dopracúvaním scenáru a s čakaním na to, kým si Jim Carrey na tento film nájde čas.

Neopakovateľný Carrey

Obsadenie nezvládnuteľného Carreyho do postavy nudného poisťovacieho agenta mohlo niekoho aj prekvapiť, pre túto postavu sa uvažovalo napríklad aj nad Robinom Williamsom. Režisér Peter Weir si však bol svojím výberom istý, Carrey mu v niečom pripomínal Chaplina.

Tvrdil, že so schopnosťou rozosmiať ľudí sa musíte narodiť, preto sa dá presadiť komik do drámy, ale naopak nie. Carrey zas privítal tento film ako možnosť vyhrabať sa zo škatuľky prázdneho komika, aj preto súhlasil s honorárom takmer o polovicu menším, ako dostával zvyčajne.

Hlavný hrdina Truman Burbank je v jeho podaní milovaniahodný „mimoň“. Ako jediný na svete nevie, že sa stal hrdinom reality šou už pred svojím narodením, keď ho od jeho matky odkúpila a adoptovala filmová spoločnosť. Všetci okolo neho sú len herci, všade naokolo sú skryté kamery, jeho život sa naživo vysiela 24 hodín po celom svete. Hrdina je rafinovaným spôsobom vedený k tomu, aby mal len tie túžby, ktoré mu do jeho života naaranžuje veľký producent.

Hoci sa v zásade darí držať Trumana v nevedomosti a v strachu z opustenia známeho sveta, niektoré detaily mu po rokoch začínajú pripadať divné. Raz ho napríklad zraní reflektor, ktorý spadne z „hviezdnatej oblohy“, sem-tam začuje interné hlásenie filmového štábu o svojom pohybe. Nie všetko sa vyvíja podľa predstáv filmovej spoločnosti. Trumam si síce zoberie za ženu Meryl, s ktorou ráta scenár, ale zároveň neprestáva milovať Sylviu, ktorá sa mihla ako štatistka jeho umelým svetom.

Veľký manipulátor

Producent príznačne nazvaný Christof je postavou s priam božími kompetenciami. On je tvorcom umelého sveta, do ktorého sa Truman narodil. Neopakovateľným spôsobom ho stvárňuje Ed Harris, herec pritom do filmu doskočil na poslednú chvíľu, keď uprostred nakrúcania odmietol túto postavu Dennis Hopper, známy napríklad z filmu Apokalypse, Now. Problémom boli rozdielne názory na stvárnenie postavy tohto „veľkého brata“, Hopper chcel z producenta urobiť hrbáča, čo sa režisérovi nepáčilo.

Producent Christof je presvedčený, že svojmu hrdinovi vlastne dáva možnosť viesť normálny život, vie, že reálny svet je ešte viac chorý. Je to cynický filozof nových čias, niektoré jeho výroky akoby odkazovali na povestnú Platónovu jaskyňu, v ktorej všetci akceptujeme tiene namiesto reality. Film pripomína aj orwellovské vízie kompletne kontrolovanej spoločnosti, ktoré sú o to hrozivejšie, že nie sú temné, ale priemerné, milé, navonok príjemné. Aj z Utópie Thomasa Moora bol len jeden východ.

Nebo na zemi

Fiktívne mestečko Seahevan, v ktorom Truman žil, je reálnym mestom Seaside, nachádzajúcim sa vo Floridskom zálive asi štyridsať kilometrov na východ od Panama City. Išlo o jednu z prvých komunít v Amerike postavenú podľa princípov Nového urbanizmu, do mestečka chodili na exkurzie profesionáli aj študenti architektúry. Vlani ho dali do zoznamu sto pamätných miest Floridy. Domy v Seaside sú farebné, postavené v rôznych štýloch od viktoriánskeho až po postmoderný, ich autormi sú významní architekti. Cieľom nebolo len vytvoriť starodávne pôsobiace prístavné mestečko, ale vybudovať aj komunitu, v ktorej by sa ľuďom dobre žilo. Skutočnú slávu dosiahlo však až po tom, čo sa tu nakrúcala Truman show. Dodnes v rámci nej stojí dom označený ako The Truman House.

Filozofický traktát

Máloktorý film má taký potenciál stať sa predmetom mediálnych či filozofických štúdií. Truman show totiž pracuje s dokonalou modelovou situáciou a otvára najzákladnejšie otázky, kde sa začína a kde sa končí manipulácia. Film paroduje fenomény, ktoré sú dnes ešte výraznejšie ako v čase zrodu filmu – od krutosti reality šou až po otravný product placement. Nositeľkou tejto línie je Trumanova manželka Meryl, ktorá dostáva príplatok, ak sa jej vo vysielaní podarí odpromovať nejaký výrobok. Herečka Laura Linney sa pri študovaní tejto postavy inšpirovala komerčnými katalógmi z päťdesiatych rokov.

Prorockosť filmu dnes prestávame vnímať, keďže sa fenomény v ňom opísané stali bežnou súčasťou reality. S všadeprítomnými kamerami a odpočúvaním v tomto filme už vôbec nemusíme hovoriť ako o žánri sci-fi. Big Brother a iné reality šou odštartovali však až rok po jeho premiére. Veta zo začiatku filmu, že herci a ich falošné emócie nás už nudia a že reálny človek je vtipnejší, rezonuje aj dnes a nielen v televíznom vysielaní.

Truman sa svojho tvorcu v závere filmu pýta, kto vlastne je. „Si hviezda,“ odpovedá Christof. „Teda nič reálne?“ zhrozí sa Truman. „Ty si bol skutočný, preto sa na teba tak dobre pozeralo,“ reaguje producent. Presviedča ho, že v reálnom svete nie je o nič viac pravdy ako v mestečku, ktoré preňho stvoril. Všade sú rovnaké lži a pretvárka. „Ale v tom mojom svete sa nemusíš ničoho obávať,“ upokojuje ho.

Najhrozivejšie je, že Jim Carrey sa vlastne správa ako bežný občan veriaci snu o pohodlí a bezpečnosti, bohatý a hlúpy.

V čase svojho vzniku sa mohol dávať film do súvisu aj s osudom lady Diany, režisér sa snažil prvoplánovo neodsudzovať mediálny voyerizmus. „Ľudia Dianu milovali, ale chceli sledovať každý moment jej života. Keby mala doma kamery, sledovali by jej šou,“ vyjadril sa.

Weir sa priznal, že počas nakrúcania dostával aj rôzne technicky nerealizovateľné nápady. Napríklad si predstavoval, že by mohli nainštalovať priemyselné kamery do každého kina, v ktorom sa mal jeho film premietať. Uprostred premietania mal premietač akoby vypnúť film a na plátne sa mali ukázať pohľady na divákov.

Film vošiel nielen do dejín kinematografie, ale aj psychiatrie. Predstavou, že sú súčasťou reality šou, začali trpieť viacerí pacienti a táto úchylka sa začala označovať ako Trumanov prelud. Čo si môže scenárista želať viac ako to, že po jeho hrdinovi nazvú nejaký syndróm?