Pred kamerou začínala súložením so psom a opojená drogami, slávu jej prinieslo Hlboké hrdlo – bezpochyby najznámejšia pornosnímka všetkých čias, ktorá bola, mimochodom, podarenou komédiou.
O živote Lindy Lovelace máme veľa správ, možno, že až príliš, aby boli jednoznačné. Zanechala päť biografií, z toho štyri autorizované. Lenže kým v prvých knihách nešetrí chválou na pornobiznis, ktorý nazýva priemyslom slobody, neskôr všetko poprela. Stala sa feministkou, brojila za zákaz tvrdej pornografie a samu seba označila za dlhoročnú obeť sexuálneho násilia. Vraj nič z toho, čo je vo filmoch, nerobila dobrovoľne.
Teraz o nej vznikla seriózna životopisná dráma. Film Lovelace – spoveď kráľovnej porna mal premiéru na festivale v Sundance a teraz je aj v našich kinách. Je to trochu čudný príbeh. Ako sa môže stať, že z naivného dievčaťa s katolíckym zázemím vyrastie svetová hviezda porna?
Nešťastná rodina
Narodila sa v roku 1949 do nešťastnej rodiny v newyorskom Bronxe, neskôr bývali na Floride. Despotická matka, žena v domácnosti, svoju dcéru bila. Otec, povolaním policajt, býval doma málo.
Veriaca Lovelace – vlastným menom Linda Susan Boreman – vychodila súkromné katolícke školy. Mala povesť upätého dievčaťa a spolužiakov si držala od tela.
V devätnástich otehotnela, dieťa dala na adopciu a utiekla do New Yorku. Ďalší prípad takzvaných „runaway kids“, akých boli v ére hippies milióny. Tento však mal netypické vyústenie.
Po vážnej, takmer smrteľnej autonehode sa Linda vrátila zotaviť na Floridu. Práve tu sa zoznámila s neskorším manželom, manažérom, či presnejšie pasákom Chuckom Traynorom. V roku 1971 prišli spolu do New Yorku a zapadli do miestnej pornoscény.
Porno pre intelektuálov
Zlaté časy porna, ako sa v biznise nazývajú sedemdesiate roky, si do veľkej miery idealizujeme. No nedá sa poprieť, že to bola zvláštna éra.
Sexuálna revolúcia uvoľnila pomery, o AIDS nikto nevedel, pornoherci boli bezstarostní. Zároveň porno vstupuje do mainstreamu. Už to nie je poloamatérska záležitosť na hrane zákona, ktorú si perverzní zákazníci potajomky doprajú v špinavom a nebezpečnom pornokine.
Premieta sa v bežných kinách, pornofilmy sa stanú módnou témou medzi intelektuálmi a seriózni kritici na ne píšu recenzie. „Na vtedajších pornofilmoch bolo niečo vzrušujúce,“ zaspomínal si na fenomén porno chic spisovateľ Norman Mailer v časopise Time a zároveň nemyslel len vzrušené telo. „Porno prežívalo v medzisvete medzi zločinom a umením. A to bolo dobrodružné.“
Autori pornofilmov mali väčšie ambície, ako majú dnes. Mnohí uverili tomu, že sú talentovaní a vytvárajú umenie. Presne ako Gerard Damieno, režisér kultového Hlbokého hrdla (1972).
Chuck Traynor (Peter Sarsgaard) a Linda Lovelace (Amanda Seyfried) – manželský pár, kde muž pornoherečky bol zároveň jej manažérom a pasákom. Foto – outnow.ch.
Nejde len o jedno
Bol to z prvých pornofilmov, v ktorom šlo aj o iné. Mal príbeh, postavy, čo prešli vývojom, a bol celkom slušne remeselne zvládnutý. Príbeh ženy s klitorisom v hrdle, ktorá potrebuje špeciálnu stimuláciu a pri orgazme počuje burácať zvony, bol komédiou a hneď sa stal hitom.
Recenzia v New York Times ocenila vtip a pochopenie pre potreby ženy. Film pochválili režisér Martin Scorsese, spisovateľ Truman Capote, herec Jack Nicholson.
Ťažko veriť číslu 600 miliónov dolárov, čo mal film zarobiť, aj vzhľadom na to, že bol zakázaný v mnohých štátoch USA. FBI však odhaduje, že s predajom kaziet to mohlo byť sto miliónov.
Väčšina zisku išla podsvetiu. Vrátili sa späť do vrecka Louisa Perraina, hlavy newoyrskej mafiánskej rodiny, ktorý projekt zasponzoroval a vyslúžil si za to miesto v titulkoch ako producent (samozrejme nie pod vlastným menom). Dvadsaťpäťtisíc dolárov sa vrátilo už víkend po premiére na Manhattane.
Honorár pre Lindu Lovelace bol šokujúco nízky, herečka sa neskôr sťažovala, že z neho nevidela ani cent. Celú sumu 1250 dolárov vraj zhrabol jej manžel.
Zľava: Hank Azaria ako režisér kultového Hlbokého hrdla, Gerard Damiano, Bobby Cannavale a Chris North v úlohe mafiánov, ktorí film financovali. Foto – outnow.ch.
Z pornohviezdy feministka
Aj ďalšie odhalenia, ktoré prišli neskôr, narušili pornoidylu. V roku 1980 sa Lovelace pridala k hnutiu feministiek a obvinila bývalého manžela z týrania.
Chuck Traynor ju vraj ponižoval, mlátil a vo filmoch ju nútil účinkovať proti jej vôli. V niektorých scénach jej držal pri hlave zbraň, v Hlbokom hrdle na jej nohách môžeme vidieť stopy po násilí. Keď po rokoch herečka rečnila pred americkým Kongresom, už samotné sledovanie pornofilmu označila za zločin.
„Prakticky vždy, keď sa niekto pozerá na tento film, pozerá sa na to, ako som bola znásilnená,“ vyhlásila v prejave, ktorým lobovala za zákaz tvrdej pornografie.
Nie všetci jej uverili. Herečka Gloria Leonard ju naopak nazvala patologickou klamárkou „Bola to žena, ktorá nikdy neprevzala zodpovednosť za svoje rozhodnutia v živote. Namiesto toho všetko zlé, čo ju stretlo, zvalila na porno.“
V prospech toho môže svedčiť, obvinenie druhého manžela, inštalatéra Larryho Marchiana, s ktorým splodila dve deti. Aj jeho po rozvode v roku 1996 obvinila zo zneužívania – seba i detí. To sa však nepotvrdilo.
Životopisná dráma prichádza jedenásť rokov po smrti Lovelace po autonehode v americkom Denveri. Nakrútili ju Rob Epstien a Jerrey Fridman (pred troma rokmi mali v kinách Vytie o básnikovi Allenovi Ginsbergovi).
Herečka Amanda Seyfried sa na rolu poctivo pripravovala – čítala jej knihy, študovala videá, trénovala pravý prízvuk Newyorčanky a ktovie čo ešte.
