Hlavnou hviezdou akcie, ktorá bude cez víkend v areáli Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom, je nemecká thrashmetalová legenda Kreator. Prvý koncert v bývalom východnom Berlíne bol zážitkom pre divákov i pre nás, povedal pre SME spevák a gitarista MILLE PETROZZA.
Pri slove thrash metal si najviac ľudí vybaví veľkú štvorku Metallica, Slayer, Anthrax a Megadeth. V čom boli rozdiely v tomto štýle v Amerike a v Európe?
„Sú to odlišné kapely. Keď sme začínali, nesnažili sme sa niekam zapadnúť. Americká veľká štvorka bol krásny dôvod, aby išli kapely spolu na turné, ale nič také ako veľká štvorka, trojka alebo nebodaj nemecká štvorka neexistuje. Nezáleží, odkiaľ niekto pochádza. V polovici 80. rokov sme počúvali napríklad aj skupiny z Brazílie či Belgicka.“
Prečo ste nezačali spievať po nemecky, ale po anglicky? Nie je jednoduchšie vyjadriť svoje myšlienky v materinskom jazyku?
„Nie, keď chcete hrať heavy metal (smiech). Dnes je už normálne, že napríklad kapely ako In Extremo či Rammstein spievajú po nemecky, ale vtedy jednoducho neexistovalo nič také, spievať inak ako po anglicky. Všetky naše obľúbené skupiny používali angličtinu.“
V roku 1986 hrala Metallica rozsiahle kompozície, Anthrax boli melodickí, Slayer rýchli, Megadeth sa venoval politickým témam. Vy ste vtedy vydali doslova brutálny album Pleasure To Kill. Čo vás motivovalo?
„Dnes sa traduje, že išlo o nejaký vyšší zámer, ale bola to skôr náhoda. Boli sme deti, ja som mal sedemnásť, počúvali sme Slayer, Possessed alebo Exodus, no neboli sme práve najlepší muzikanti. Keď sme prišli do štúdia, nechceli sme nikomu nič dokazovať, len nahrať album, ktorý je rýchly a tvrdý.“
Ako to brali vaši rodičia? Vtedy bola podobná hudba veľkým undergroundom.
„Predovšetkým boli radi, že robím niečo, čo ma baví a neflákam sa. V hraní ma podporovali. Neskôr som sa prihlásil aj na obchodnú univerzitu, ale musel som s tým skončiť, lebo sme vyrážali na turné.“
V roku 1990 ste hrali v bývalom východnom Berlíne. Aké to bolo?
„Predtým sme už hrávali po celom svete, ale tam to nebolo dovolené. Ale mali sme pár koncertov v Poľsku, kam prišlo veľa ľudí z Nemeckej demokratickej republiky. V roku 1990 to bol skvelý koncert, ľudia si to vážili, lebo viacerí nikdy predtým nič také nevideli a museli pašovať nahrávky, aby sa k našej hudbe vôbec dostali. Rovnako to však bolo vzrušujúce aj pre nás, brali sme to ako veľký výlet.“
Ako ste osobne brali rozdelenie Nemecka?
„Mal som tam príbuzných, moja mama odtiaľ pochádza, vedel som, že ich nemôžeme navštíviť. Keď som bol malý, tak vtedy sa mi to zdalo úplne prirodzené.“
Po niekoľkých experimentálnejších albumoch v 90. rokoch ste sa vrátili opäť s klasickou nahrávkou Violent Revolution.
„Jednoducho prišiel čas a bolo to úplne prirodzené, rovnako vznikali experimenty v 90. rokoch. Nikdy sa nad našou hudbou špeciálne nezamýšľame. Nehľadajte v tom príliš logiku, hudba je o emóciách.“
Ste na scéne už vyše tridsať rokov a máte za sebou trinásť albumov, ako často dnes skúšate?
„Keď sa chystáme na turné, tak si dáme tak štyri, päť skúšok a počas šnúry už necvičíme. Keď však píšeme nové skladby, stretávame sa trikrát do týždňa.“
Tak často hrávajú začínajúce kapely. Je to nutné aj po toľkých rokoch?
„Určite áno, ak chceme prísť so skvelým albumom (smiech).“
Kapela Kreator neobdivuje skupinu Queen, ale pri fotení sa inšpirovala jedným z jej portrétov.
FOTO – KREATOR
V Nemecku je niekoľko veľkých festivalov orientovaných na tvrdú hudbu – napríklad Rock Am Ring, Rock Im Park, Wacken Open Air. Prečo sa Nemci tak zaujímajú práve o takúto muziku?
„U nás, a vlastne v celej Európe, má metal veľkú tradíciu a ľudia sú tu pomerne oddaní tomu, čo majú radi. A možno je to aj tým, že my Nemci sme dobrí v organizovaní (smiech).“
Na jednej promo fotografii ste zachytení ako skupina Queen. Máte ich radi?
„To bol môj nápad. Nie som ich veľký fanúšik, ale páči sa mi koncepcia tej fotografie.“
Prečo ste vlastne Kreator s K a nie C?
„Má to dvojitý význam. Ide o démona z germánskej mytológie a zároveň to v angličtine s C znamená Stvoriteľ.“
