Snímke Jasmínine slzy, plnej nesympatických, zlých a neschopných postáv, dominuje výborné herecké obsadenie. Humoru je v nej menej.
Sedemdesiatosemročný Woody Allen zo svojrázneho komika dozrel na smutného klauna, ktorý dôverne pozná temné stránky života a neostýcha sa o nich rozprávať.
Nový film s nepreložiteľne mnohoznačným názvom Blue Jasmine nie je komédia, ale dráma. Niet v ňom žiadnej mágie, kriminálnych zápletiek ani bláznivosti. Je realistický, teda smutný a pesimistický.
Sex v meste naruby
Príslušníčka newyorskej smotánky Jasmine (Cate Blanchett) po krachu manželstva s hochštaplerským podnikateľom Halom (Alec Baldwin) prišla o spoločenské postavenie i o majetok. Hľadá útočisko u nevlastnej sestry Ginger (Sally Hawkins) na druhom konci krajiny, v San Franciscu.
Rozmaznaná, sebecká a psychotická žena nedokáže dať dohromady vlastný život a negatívne zasiahne aj do života iných. V skutočnosti nebýva happy end a tak sa aj Jasmínine slzy končia kdesi tam, kde by sa možno mohol začínať dobrý psychologický horor.
Jasmine a Ginger majú spoločných adoptívnych rodičov, čo je reminiscenciou na Allenov život s Miou Farrowovou. Istou autorovou personifikáciou je, prirodzene, samotná Jasmine. No v tomto filme je allenovských viacero postáv, vrátane Ginger či Hala a ďalších.
Neznamená to, že by boli vo svojej neuróze milé, sympatické a veselé. Takých tu niet.
Siroty, vtáci, blázni
Jasmine manipuluje nielen s ľuďmi okolo, ale vďaka schopnosti nevidieť skutočnosť i sama so sebou. Cate Blanchett je v jej role presvedčivá. Tak dokonale, že jej veríme, no práve preto s ňou nemôžeme súcitiť.
Podobne v Sally Hawkinsovej je síce kus sympatickej Poppy z Happy-Go-Lucky Mika Liegha, ale jej Ginger je rozvedená žena z nižšej strednej triedy, bez ambícií i bez sebaúcty – a tak jej optimizmus pramení skôr z jednoduchosti a plytkosti než zo životnej múdrosti.
Osobitnou kapitolou sú muži: Alec Baldwin ako egocentrický bezcitný Hal, Andrew Dice Clay ako neschopný pomstychtivý bývalý manžel Ginger, Bobby Cannavale ako jej nahlúply partner, Michael Stuhlbarg ako ťarbavý, suchopárny Jasminin zamestnávateľ či Louis C. K. v role muža pod papučou túžiaceho po dobrodružstve.
Najmenej antipatií vzbudzuje azda Peter Sarsgaard, ktorý hrá Jasmininho oklamaného nápadníka Dwighta.
Herectvo víťazí nad Allenom
Lineárne rozprávanie prelínajú flashbacky z Jasmininho minulého milionárskeho života, zámerne nakrútené tak, že divák chvíľami tápe, čo, kde, kedy a prečo sa vlastne deje. Mozaika do seba napokon perfektne zapadne.
Zobrazuje neveľmi prívetivý a ešte menej zábavný svet. Ľudí, ktorí sú z rôznych príčin zlí jeden na druhého i sami na seba.
Dialógy sú tradične allenovsky bystré a briskné, no jeho humor je skôr len náznakový, trpký až sardonický.
Iste, skutočnosť je taká, ako nám ju vykresľuje Allen, skvelý pozorovateľ a znalec života. No drámu Jasmínine slzy, plnú zlých, neschopných a nesympatických postáv, sa vyplatí vidieť viac pre výborné obsadenie a majstrovstvo hercov než pre humor Woodyho Allena.
Jasmínine slzy
98 minút.
Scenár a réžia: Woody Allen. Kamera: Javier Aguirresarobe. Strih: Alisa Lepselter.
Účinkujú: Cate Blanchett, Alec Baldwin, Sally Hawkins, Michael Stuhlbarg, Peter Sarsgaard, Joy Carlin, Richard Conti a ďalší.
Premiéra v SR: 1. augusta
