Vystúpenie Jennifer Rush bolo trápnym vrcholom koncertu na devínskom brale.
Na bratislavskom koncerte Tribute to Freedom na hrade Devín sme si zvykli vítať kvalitných muzikantov z našej či českej hudobnej scény – Kubišová, Varga, Mišík, Rózsa, Merta, Koller či Kirschner.
Tak to bolo v sobotu aj s trojicou The Celimates, ktorá dokázala v horúci večer oživiť publikum dávkou rockabilly energie. Ešte lepšie sa počúvala talentovaná Sima Martausová. K jej lyrickým piesňam a čistému hlasu tvorila farebná scenéria devínskeho brala skvelú scénu.
Headlinerom mala byť Jennifer Rush, ale stal sa ním nezameniteľný Dan Bárta a jeho kapela Illustratosphere. Opäť odohrali svoj nápaditý svet plný prekvapení aj tam, kde si myslíte, že už žiadne nepríde. Melancholické aj veľmi triezve, pôsobivo, aj keď nie úplne bezchybne prezentované staršie i nové veci, inšpiratívne aj inštrumentálne zakorenené (groovy, funky, jazz a reggae) a súčasne nadčasové.
Po tomto vystúpení sa pre mnohých návštevníkov koncert skončil. Tí, ktorí zostali a mali aspoň aký-taký hudobný sluch, si dojem z koncertu určite pokazili. Hviezda 80. rokov Jennifer Rush bola k publiku milá a komunikatívna, ale oveľa viac neponúkla. Silný hlas s osobitým zafarbením bol skôr na škodu, keďže ste sa museli pýtať, či speváčka vôbec má odposluch a či muzikanti patria k nej.
Po Jonovi Andersonovi, Sinead O'Connor či Ericovi Burdonovi v minulých rokoch bola Jennifer Rush obrovským sklamaním.
Ak chcú organizátori podujatie zachovať, mali by prestať podceňovať úroveň publika a ponúknuť mu radšej domácu kvalitu ako zahraničný trapas.
Autor: ada
