Literárne učebnice ich spájajú, názor na komunizmus ich však rozdeľoval. Debatu o vzťahu medzi Camusom a Sartrom znovu otvoril nájdený list.
Albert Camus písal svojmu kolegovi, spisovateľovi a filozofovi list a začal ho vrúcne, so slovami: „Môj drahý Sartre.“
Mohlo to byť niekedy v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Po Camusovej smrti Jean–Paul Sartre list publikoval, ibaže v limitovanej edícii. Šesťdesiat kópií sa roztratilo medzi zberateľmi.
Agentúra AFP napísala, že jedna sa práve teraz dostala ku kníhkupcom Eve a Hervému Valentinovcom z francúzskeho mesta Orléans. A list, ten by mal poslúžiť ako dôkaz, že Camus a Sartre boli priatelia. Veď sa aj v ňom ďalej píše: „Dajte mi vedieť, keď sa vrátite, uvoľníme sa, spravíme si večierok.“
Kto napíše recenziu?
Obaja spisovatelia sa zhodli, že život býva absurdný a ľudský údel nezmyselne neznesiteľný. Svoje existencialistické romány písali takmer ako filozofické eseje, a keď sa mladí Francúzi učia o povojnovej, modernej literarúre, ich mená čítajú jedno vedľa druhého.
Súčasne sa však dozvedajú, že sa rozchádzali v politických názoroch, pretože Camus sa nestotožňoval so Sartrovou náklonosťou ku komunizmu, najmä nie v päťdesiatych rokoch. Vôbec, k ideológiám bol skeptický, odmietal totalitné režimy a násilné prejavy revolúcií.
Veľký konflikt medzi nimi sa začal v roku 1951, keď Camus napísal Vzbúreného človeka a hovoril, že politika ani filozofia ľudstvu v ťažkých časoch nepomôžu. Časopis Temps modernes – viedol ho Sartre – za to Camusa napadol.
„Asi každé dva týždne sme sa na porade vracali k tej istej otázke: Kto na tú knihu napíše recenziu? Už sme sa na nej smiali, ale išlo o vážnu vec. Keby sme o nej nepísali, bola by to ešte väčšia provokácia,“ spomínal v rozhovore pre časopis Sartre Studies International kritik Francis Jeanson. „Nikto sa dobrovoľne nehlásil a tak Sartre nakoniec povedal: Navrhujem Jeansona, ten bude aspoň slušný.“
Nepredpokladá sa, že nájdený list písal Camus po tomto dátume. Zrejme ho poslal niekedy po roku 1943, keď svoje diela navzájom obdivovali (Sartrovi sa páčil Cudzinec, Camusovi Nevoľnosť), a keď Sartre dokonca chcel, aby Camus hral v jeho divadelnej hre S vylúčením verejnosti.
Sartre predsa priateľov nemal
Od roku 1948 už vraj bol ich vzťah minimálne napätý. Kritik Jeanson spochybňoval, že medzi týmito dvoma francúzskymi spisovateľmi mohlo kedysi existovať priateľstvo, pretože Sartre vraj nemal veľa priateľov, najmä nie medzi mužmi.
V akej situácii a prečo mu Camus list bez dátumu písal, nevedia ani kníhkupci, ktorí ho náhodou našli. Aspoň sa ho chystajú ukázať na septembrovej výstave v Lourmarin na juhu Francúzska.
Časopis Le Point cituje Evu Valentinovú: „Žiadna odpoveď ani žiadne iné dôveryhodné svedectvo nemáme k dispozícii, aby sa odhalilo toto tajomstvo. Všetka korešpondencia medzi nimi bola zničená.“
