Čo sa stane, keď spomalíme

Výstava slow/slov ukazuje, ako nevtieravo, ba veľmi pútavo to môže vyzerať, keď sa teória, výskum a prax prepoja tým správnym spôsobom.

Áno, sú tam všetky tie trendy slovíčka: tradícia, rituál, eko, bio, lokálne materiály, efektivita, spolupráca, skúsenosti. Už tam chýba azda iba hipster.

Hádam to nikoho neodradí, lebo výstava mladého dizajnu slow/slov v Satelite, informačnom bode Slovenského centra dizajnu, stojí za pozretie.

Sú tam síce všetky zmienené slová a dokonca sa aj niekoľkokrát opakujú, no zároveň je tam aj dostatok hmatateľných vecí a emócií ich tvorcov, ktoré z nich nerobia iba prázdne frázy.

Fashion Recycling Lab napríklad šije dámske „bombarďáky“ z mužských košieľ, čo už vyšli z módy, a Veronika Paluchová urobila sériu nábytku, v ktorom využila staré laty, nájdené kdesi vonku v šope. Pripomínajú jej bezstarostné roky detstva na vidieku, a preto svoju sériu nazvala Dolce vita.

Dolce vita, dizajn Veronika Paluchová.

Prirodzený záujem

„Slow dizajn je v praxi ako nový pojem v súčasnej teórii skôr neznámy, hoci jeho zásadami je výdatne nasiaknutá aj slovenská dizajnérska scéna,“ píšu Katarína Lauková Zajíčková a Zuzana Šebeková, autorky výstavného projektu.

Potvrdzujú to aj dizajnéri, autori vystavených produktov. Takmer všetci prišli k slow dizajnu nepriamo, prirodzeným záujmom o niektoré z jeho zásad a niektorí dokonca náhodne. Napríklad Kristína B. Hrončeková, Ďuro Balogh a Jasna Vastl sa náhodou stretli so slovinským remeselníkom Antonom a on sa im posťažoval, že o jeho dreváky už nikto nemá záujem.

Urobili redizajn, odstránili nepotrebné prvky, upustili od farbenia jelšového dreva a kožu zafarbili dvadsiatimi piatimi farebnými odtieňmi.

Zachovali pôvodné materiály, výrobu a našťastie sa nič nezmenilo ani na tom, že v drevákoch sa nedá veľmi utekať. Niežeby bolo priame spomalenie používateľa hlavným cieľom slow dizajnu, to naozaj nie, no aj takýto vedľajší efekt je celkom dobrým bonusom.

Výstava a realita

Kurátorka Katarína Trnovská sa pri výbere diel slovenských autorov schválne vyhla väčším značkám a sústredila sa na menších tvorcov.

Urobila dobre, aj ich rozprávanie zachytené na videu v závere výstavy je príjemným pozorovaním skupiny ľudí, ktorá je odhodlaná „pomaly zájsť ďalej“.

Škoda len, že v slovenských reáliách je to skôr smutné konštatovanie nad pomalým zavádzaním pôvodného domáceho dizajnu vo výrobe a komerčnej sfére, ako píše Irena Dorotjaková v jednom z textov sprievodného katalógu.

Kolekcia "Ludevít" z dielne "modranska" - dizajn Jakub Liška a Janka Bálik.

"Silo" - séria nádob inšpirovaná hospodárskymi stavbami z dielne Allt.