V neuveriteľne intenzívnej až tranzovej smršti s názvom So Blue – choreografickom debute Kanaďanky Louise Lecavalierovej na viedenskom festivale ImpulsTanz sa spojilo jej vnútorné bohatstvo, úžasná prezencia s nemenej intenzívnymi hypnotickými beatmi špičkového kanadsko-tureckého skladateľa Mercana Dedeho.
Lecavalier potrebuje len čistý priestor a jednoduché čierne tepláky. Je nízka, takmer mužne atleticky vybavená, akrobaticky zdatná, v minulosti sa stala povestnou svojimi virtuóznymi horizontálnymi piruetami.
S krátkymi platinovými vlasmi ešte viac vyniká jej zvláštna androgýnna kvalita. Zároveň je však veľmi žensky až eroticky pôsobiaca, s detsky prefíkanou tvárou. Presvedčivá vo svojom výraze dokáže nedefinované prázdno zaplniť všeličím: neupokojiteľnou neurózou súčasníka, maximálnym napätím a tlakom, ktorý človek vyvíja na seba a na iných. Ako sama vraví, minulosť i budúcnosť, svetlo a tieň, sen a realita, ľahkosť a intenzita - všetko sa tu stretáva v jednom. Nechýba jej ani humor, komickosť a zároveň nepatetická dojímavosť našich vzťahov odhaľujú skvelé duety s partnerom Frédéricom Taverninim.
Louise Lecavalier v osemdesiatych rokoch spolu s choreografom Edouardom Lockom ohúrila slobodne prejavovanou, takmer až radostnou agresivitou a odvážnymi interakciami tanečníkov i témami. Lockovou múzou bola v zoskupení La la la Human steps do roku 1999, potom sa vydala na sólovú dráhu, spolupracovala s viacerými choreografmi, až napokon vlani vytvorila prvé vlastné dielo.
Čas horizontálnych piruet sa asi skončil. Nastúpila vertikalita a ďalšie skúmanie pohybových, výrazových, ale predovšetkým ľudských hraníc. Nie náhodou asi svoju produkčnú spoločnosť nazvala Fou Glorieux, čo sa dá preložiť aj ako blahoslavený blázon.
Bezpochyby sa od nej dočkáme ešte mnohých prekvapení. Vo svojich 54 rokoch sa prezentovala v neskutočnej kondícii a fyzickom nasadení.
