Dočkal sa rehabilitácie za dvojdňovú nezákonnú väzbu v roku 1977, keď ho ŠtB zadržala pre pieseň Havlíčku, Havle. Bol to už druhý podobný spor, v ktorom Jaroslav Hutka tento rok uspel.
Folker a chartista minulý týždeň vyhral na českom ústavnom súde, ktorý mu dal za pravdu v kauze spred tridsiatich šiestich rokov. Išlo o pesničku Havlíčku, Havle, ktorú zložil po prvom zatknutí Václava Havla.
Samozrejme, skladba plná metafor, vychádzajúca z príbehu obrodeneckého básnika a novinára Karla Havlíčka Borovského, zaujala nielen široké folkové publikum, ktoré ju na koncertoch Jaroslava Hutku zborovo spievalo, ale aj komunistickú tajnú políciu.
V cele s Rumlom
„V máji 1977 si po mňa prišli a dva dni ma pre pieseň vypočúvali,“ hovorí Hutka pre SME. „Ja som im neustále tvrdil, že to je o Borovskom, nakoniec v tej piesni sú reálie z jeho prípadu, spomína sa tam napríklad Brixen a podobne. Kľúčové však bolo dvojveršie: A podle litery paragraf šavle / teď dumej o právu Havlíčku Havle.“ Prirodzene, že policajtom bol jasný odkaz tej piesne, ale po dvoch dňoch speváka pustili.
„Asi pred dvoma rokmi ma advokát Ladislav Müller, ktorý zastupoval napríklad aj jehovistov, presvedčil, že sa k môjmu nezákonnému zadržiavaniu na ŠtB treba vrátiť, už len z principiálnych dôvodov,“ pokračuje Hutka.
„No a vyhrali sme, pridali mi k dôchodku štyri koruny mesačne. Vzápätí mi zdvihli penziu o sto korún, neviem, či to spolu tak trochu nesúvisí, aby tie štyri koruny nevyzneli smiešne. A keďže sme už v podobnom spore tento rok raz uspeli, netuším, či tie štyri koruny sú celkovo za obe kauzy,“ smeje sa Hutka.
Ten druhý spor sa týkal jeho zadržania v októbri 1977, opäť na 48 hodín. „Chceli vedieť, kto bude novým hovorcom Charty. Pár dní predtým som prehovoril Zdenu Tominovú, aby to vzala. Samozrejme, odmietol som vypovedať, tak si ma tam podržali. Ešteže ráno do tej istej cely dali omylom Jana Rumla, tak ten druhý deň som prežil v spoločnosti kamaráta.“
Od amnestie k emigrácii
Hutkove problémy s eštebákmi, ktoré sa začali ešte v roku 1975, keď niekto tajne nahral jeho koncert a polícia z toho vyrobila trestné stíhanie za urážku hlavy štátu a všeličoho iného (vtedy ho zachránila amnestia prezidenta Husáka), nakoniec vyvrcholili spevákovou emigráciou v roku 1978.
Dovtedy mu vyšli v Československu len dve platne jeho úprav neznámych starých moravských ľudoviek zo zbierky uznávaného národného buditeľa z 19. storočia Františka Sušila - Stůj, břízo zelená a Vandrovali hudci.
Hutkov prvý skutočný autorský album Pravděpodobné vzdálenosti, na ktorom je aj pieseň Havlíčku Havle, u nás vyšiel až po páde režimu.
Prvýkrát ho vo Švédsku vydal v roku 1978 emigrant Jiří Pallas, bývalý manažér pesničkárskeho združenia Šafrán.
„Neviem, či môj postup bude niekto nasledovať, hoci takýchto nezákonných zadržiavaní bolo počas totality veľa. Určite nejde o tých pár korún, ale to morálne odškodnenie je dôležité,“ uzatvára Hutka.
