Umelkyňa Marina Abramovič chce zmeniť spôsob, akým vnímame umenie a život.
„Je to veľmi jednoduché – vy mi dáte svoj čas a ja vám dám zážitok. Ak mi ho nedáte, nedostanete sa dovnútra,“ vysvetľuje Marina Abramovič princíp, na ktorom bude fungovať jej inštitút.
Otvoriť ho chce na budúci rok v americkom Hudsone, kde kúpila vhodnú budovu. Teraz však rozhodujú dni.
Presne dvanásť jej ich ostáva na Kickstarteri, aby od svojich fanúšikov vyzbierala 600-tisíc dolárov. Nie je to márne, polovicu už má.
Ešte dôležitejšie než peniaze však je, že sa o jej projekte hovorí. Nečudo – minulý týždeň sľúbila každému, kto jej daruje aspoň jeden dolár, osobné objatie a do kampane sa zapojila aj jej obdivovateľka Lady Gaga. Uverejnila video, v ktorom nahá praktizuje metódu Mariny Abramovič.
Veda, technika a umenie
„Dnes sú ľudia unavení z pozerania sa na veci, chcú ich skutočne zažiť,“ hovorí Marina Abramovič, umelkyňa srbského pôvodu.
Keď sa v roku 2010 skončila jej retrospektíva v Múzeu moderného umenia v New Yorku, na čas sa vzdialila.
Spätne sa priznala, že sa z toho silného zážitku musela zotaviť. Veď presne 736 hodín sedela v rámci performance Artist is Present v átriu múzea – mĺkva, oblečená v dlhých šatách, dívajúca sa do očí tým, čo sa podujali sadnúť si na stoličku oproti. Žiadne slová. Iba hodiny pohľadov.
„Preto bola táto performance taká úspešná – diváci dnes chcú byť súčasťou procesu, súčasťou diela. Cudzia skúsenosť nikoho nezmení. Môžete si prečítať fantastickú knihu, no keď ju zavriete, ste stále ten istý človek. Až keď čosi naozaj prežijete, tak to vo vás zostane,“ povedala pre New York Times.
Rozhodla sa preto, že vytvorí miesto, v ktorom sa budú spájať veda, technika a rôzne druhy dlhotrvajúceho procesuálneho umenia tak, aby natrvalo zasiahli svojich divákov.
Toto je budúcnosť
V praxi bude návšteva jej inštitútu vyzerať asi takto: Najprv podpíšete zmluvu, ktorou sa zaviažete, že tomuto priestoru venujete svojich šesť hodín života.
Potom odložíte telefón, hodinky aj peňaženku do depozitu, oblečiete si biely plášť a na uši dostanete slúchadlá izolujúce vonkajšie ruchy.
V budove bude niekoľko miestností, ktorými postupne prejdete – v jednej z nich si napríklad môžete sadnúť oproti neznámemu človeku, podobne ako Abramovič v átriu múzea a komunikovať s ním iba pohľadom. Bude tu aj knižnica, vedecká i meditačná miestnosť, sála s kryštálmi a mnohé ďalšie.
V hlavnej sále bude prebiehať program vytvorený vybranými umelcami – divadlo, opera, film, performance, akčné umenie. Divák bude sedieť v lehátku na kolieskach a ak náhodou zaspí, tak ho asistent odvezie do miestnosti určenej na spánok.
„Toto je budúcnosť,“ hovorí Abramovič o projekte s nadšením.
Ide iba o čas?
Dnes podľa nej na nič nemáme čas a aj keď sa ideme pozrieť na umenie, nemáme čas na jeho skutočné vnímanie, alebo už naň v hlave nemáme miesto, lebo sme zahltení množstvom informácií.
„Ale ak mi dáte svojich šesť hodín, tak môžete zmeniť nielen spôsob, akým vnímate umenie, ale aj spôsob, akým prežívate svoj život,“ hovorí.
Jej idea „umeleckého welness“ je skutočnou výzvou. Nejde v nej iba o čas, napokon, v úspešnej performance si s divákmi pozerala do očí iba zopár minút.
Skúste si to však naozaj predstaviť – posadili by ste sa oproti nej uprostred galérie? Čo by ste jej pohľadom povedali? A teraz – dali by ste jej celých šesť hodín?
