Nie je normálne, že taký skvelý herec ako Johnny Depp hral v poslednom čase postavy, čo viac pripomínali šašov ako skutočnú ľudskú bytosť.
Keď povie Johnny Depp, že pomaly odíde, lebo herectvo ho už celkom nenapĺňa (možno ste zaznamenali tú čudnú správu spred pár dní), nemusí to znamenať len jeho osobnú krízu.
Nie je kariéra tohto výnimočného herca náhodou aj obrazom krízy celého filmového umenia?
V pokoji a tichu
Pred dvadsiatimi rokmi prišla do kín jednoduchá americká dráma (čo na tom, že ju nakrútil švédsky režisér Lasse Hallström) Čo žerie Gilberta Grapea. Väčšina si ju možno spája najmä s Leonardom DiCapriom, pretože on v nej dostal úlohu mentálne postihnutého a nezvládnuteľného chlapca a výborne zahral to, ako sa stal príťažou celej (už aj tak nefunkčnej) rodiny.
Aj tak si dovolíme povedať, že ešte lepší je Johnny Depp v úlohe jeho staršieho brata. Hrá ho ticho, pokojne, ale mimoriadne intenzívne – a to je niekedy stokrát viac ako výkony hercov, ktorí sa dramaticky zmietajú v komplikovaných emóciách.
Za to mohol Depp bez debaty dostať Oscara. Alebo aspoň desať ďalších ponúk na podobné úlohy.
Premyslená sebaobrana
No lenže Hollywood s ním mal vtedy iné plány. Chcel ťažiť z toho, aký je pekný, vábil ho do odskúšaných úloh romantických hrdinov a on sa musel brániť.
Spomínal to v rozhovore pre Actor’s Studio – vraj si jeden spôsob našiel. Radšej si vyberal kuriózne postavy (ešte lepšie, keď ich sprevádzal zaujímavý režisér), také, ako bol napríklad Nožnicovoruký Edward u Tima Burtona. Diváci pri nich museli zabudnúť, že vidia sexsymbol. Vnímali len nezvyčajnú komediálnu exhibíciu, hravosť, ľahkosť – a za tou extravagantnosťou prípadne aj citlivosť a pochopenie pre rôzne podoby ľudských bytostí.
Napríklad Jack Sparrow z Pirátov z Karibiku. Na papieri vyzerala táto postava ako štandardný hrdina dobrodružného žánru. Depp z neho urobil pôvabného excentrika, ktorý bol asi príliš dlho na slnku – a výsledok bol skvelý.
Teraz je už toho ale trochu dosť. Pozerať sa na surreálnych šašov je fajn, ale kde je Johnny Depp?
Taký normálny muž
„Neviem si predstaviť, že toto budem robiť ďalších desať rokov,“ hovoril Johnny Depp na konci júla pre BBC. „Spočítal som si počet dialógov a zistil, že ročne prečítam oveľa viac slov zo scenára ako svojich vlastných. To nie je pre človeka zdravé.“
Herectvo nahradí častejším hraním na gitaru. „Alebo sa skrátka sústredím na žitie života. Skutočné žitie života.“
Znamená to, že vo filme to nie je možné? Skutočné žitie života, o to by sme predsa stáli aj my. Kedysi si herci mohli stavať kariéru na tom, že hrajú normálnych mužov, v rodinných a manželských drámach. Paul Newman mal pamätnú postavu napríklad V mačke na rozpálenej streche, Richard Burton vo filme Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Dustin Hoffman v Kramerovej verzus Kramer, Robert Redford v dráme Takí sme boli...
Keď sa pozrieme na to, čo sa hrá v kine dnes, ani sa nečudujme, prečo Johnny Depp takú úlohu dávno nedostal. Kiná ovládajú akční hrdinovia James Bond a Jason Bourne. Nie Gilbert Grape.
Gilbertov Grapeov a iných normálnych mužov je menej, a keď sa v scenári nejaký výrazný objaví (ako napríklad vo filme Núdzový východ), asi mu ho vyfúkne Leonardo DiCaprio.
Toto má byť koniec?
Johnny Depp zatiaľ hovorí, že kariéru neukončí okamžite, že koniec príde pomaly. Ešte nakrúti piaty diel Pirátov z Karibiku, druhý diel Sweeneyho Todda: Čertovského holiča z Fleet Street a pokračovanie Alice v krajine zázrakov.
A to má byť útecha? Ak ho filmový svet nechá odísť takto, potom sa v ňom všetci museli zblázniť. Objavil sa v ňom vzácny talent, a oni ho nevyužili. Surreálne? Bohužiaľ nie. Toto by bolo tragické.
Najkrajšie postavy Johnnyho Deppa
Arizona Dream, 1992
Ako ľahko a často sa stierajú hranice medzi snom a realitou, rozpráva Emir Kusturica vo svojom americkom filme. Postava Johnnyho Deppa je uletená, ale len tak akurát.
Čo žerie Gilberta Grapea, 1993
Postava mladého muža, ktorý sa stará o postihnutého brata, je jednou z najkrajších v Deppovej karére. Hoci na Oscara bol za tento film nominovaný Leonardo DiCaprio.
Dead Man, 1995
Ak surrealizmus, tak potom takto. Úradník či básnik? Režisér Jim Jarmusch nechal Johnnyho v tejto postave po celý film umierať.
Donnie Brasco, 1997
V prostredí FBI a po boku Al Pacina sa Johnny Depp osvedčil aj v klasickom žánri americkej kinematografie.
Hľadanie Krajiny Nekrajiny, 2004
Škótsky spisovateľ nemohol úplne dospieť pretože mu to fantázia nedovolila. Tak si teda vymyslel Petra Pana. Mohol by túto krásnu úlohu hrať niekto iný?
Najbláznivejšie postavy Johnnyho Deppa
Nožnicovoruký Edward, 1990
Namiesto jemných prstov mal ostré nože, ale na chvíľu uveril, že by mohol žiť medzi ľuďmi. S touto dojímavou postavou sa začal Johnnyho spolupráca s režisérom Timom Burtonom.
Piráti z Karibiku, 2003
Johnny Depp si postavu piráta Jacka Sparrowa pretvoril na vlastný spôsob a tuším aj samotných producentov prekvapilo, aký úspech toto šialenstvo prinieslo.
Charlie a továreň na čokoládu, 2005
Johnny sa v ďalšom filme Tima Burtona evidentne vybláznil. Ale koho pri ňom aspoň trochu nebolela hlava?
Sweeney Tood: Čertovský holič z Fleet Street, 2007
V tomto Burtonovom muzikáli hrá Depp smutnú postavu (aj v ňom spieva), ale nie každý mal zmysel pre také morbídnosti.
Alica v Krajine zázrakov, 2010
Je to celkom vydarená adaptácia literárneho skvostu. Johnny Depp využil gény komedianta, ale pod maskou Klobučníka sa už jeho tvár nedala skoro vôbec rozpoznať.
