Predstavte si sviatočnú noc, keď zákony povoľujú akékoľvek násilie. Niektoré filmy sú také nedomyslené, až diváka provokujú k úvahe.
Prichádza to pravidelne ako štátny sviatok. Na súmraku úspešného pracovného dňa, keď deti prídu domov zo škôl a rodičia z práce, počuť hučať sirény. Občania sa rozdeľujú do skupín.
Tí slušnejší zadebňujú príbytky, kde prečkajú do úsvitu v relatívnom bezpečí za hradbou zámkov, kamier, alarmov. Tí ostatní, nemorálni, vypočujú svoje temné ja. Nabíjajú zásobníky, naostria si čepele, a vyrazia do ulíc.
V mene ústavy
Takú víziu v našich kinách ukazuje americký sci-fi trhiller Je rok 2022 a v USA každoročne tolerujú dvanásť hodín zločinu. Cez národnú očistu je dovolené beztrestne lúpiť, vraždiť, znásilňovať, kým polícia odpočíva a pohotovosť v celej krajine neprijíma zranených. No to nie je všetko.
Násilie je užitočnou procedúrou vo verejnom záujme. Občanom ho garantuje ústava a títo ju vychvaľujú, pretože sa osvedčila. Nie je známy lepší spôsob uvoľnenia potlačených emócií. A je to aj dobrý obchod – noc hrôzy za zvyšok roka, keď krajine vládne mier, občania sú uvoľnení a zločinnosť nulová.
Každý občas pociťuje nutkanie inzultovať blížneho, čo je dobré vysvetlenie, prečo triler režiséra Jamesa DeMonaca zabodoval u publika. Lenže námet, akokoľvek nápaditý, nevyzerá domyslený, ak ho bližšie rozpitveme. Ako by to fungovalo? A čo ľudské práva? Zase ďalšia špekulácia "čo by bolo keby"?
Nepríjemná budúcnosť
Paranormálny uspech
Očista je ďalším filmom producentov Paranormálnych aktivít. Prvý diel populárnej hororovej série nakrútil v roku 2007 mladý filmár Oren Peli za jedenásťtisíc dolárov a týždeň času v amatérskych podmienkach. Príbeh domu a ženy posadnutej diablom zarobil stovky miliónov dolárov. Ako jeden z prvých filmov využíval sociálne siete, premiéru vo svojej krajine mohli žiadať fanúšikovia cez internet. Hoci nemal ambície, mal ohromný úspech a na jeseň bude mať premiéru už piaty diel.
Chápeme filmárov, ktorí nie sú násilníci ani nechcú obhajovať pouličné masakre. Nakrútili víziu neželanej budúcnosti, aby mohli kritizovať súčasnosť.
Niečo má byť desivejšie ako akčné scény. Vízia štátu ultrakonzervatívcov, kde etika znamená len paragrafy ústavy, kde väčšina blahobytných prežije noc v nedobytných príbytkoch, zatiaľ čo chudobných občanov ponechá ich osudu – a ešte si pochvaľuje, ako svoje rady očistí od "parazitov“.
Väčší problém však už bude predstaviť si v realite taký čudný štát. A to práve musíte. Aj pri žánri sci-fi horor, ak má byť presvedčivý.
Dobre to vystihol komentár na internete:
„Moje politologické ja sa okamžite púšťa do úvah, že takýto režim by nefungoval a neprosperoval. Tváriť sa 364 a pol dňa v roku ako liberálna demokracia a potom zaviesť vojnu všetkých proti všetkým je príliš šialené a nepresvedčivé.“
Nijaká spoločnosť, čo sa berie vážne, nemôže stáť (oficiálne) na dvojakých, ešte k tomu protikladných hodnotách.
Hodnoty sú hodnotami práve pre ich všeobecnú platnosť. Kameňovať za neveru? Jedine ak dôsledne a po celú sezónu. Takto ani amnestia alebo milosť nebývajú výnimky udelené všeobecne či pred spáchaním zločinu.
Foto: outnow.ch
Moderný karneval
Podobne mimo je argument, že filmári mohli mať vzor v stredovekých karnevaloch. Z minulosti poznáme dočasne uvoľnené pomery, keď v rámci veselice poddaní mali právo beztrestne zosmiešňovať vrchnosť. Tá si dobre spočítala, že je pre ňu výhodnejšie nárazovo vypustiť hnev nižších vrstiev ako paru z kotla, aby mohli zvyšok roka o to tuhšie zarezávať na panskom.
Lenže ani ten najzdegenerovanejší feudál nedal právo nevoľníkom vydrancovať kostoly a hradiská. Gesto bolo symbolické. Asi ako zanadávať na tých hore v diskusii na internete.
Sporné sú aj ďalšie body každoročnej Očisty, odhliadnuc od technických detailov (Čo s prípadom infarktu, ak nemocnice odmietajú pacientov? Ako asi po masakre vyzerajú vzťahy medzi susedmi?)
Pochybná je predovšetkým idea. Chápeme, že agresívne správanie drieme v každom človeku, ale kde sa vzala viera, že hnev, nenávisť a iné negatívne emócie sú kusom bielizne, ktorú stačí občas vyprať a zaskvie sa vyčistená?
Že vraždenie zrelaxuje zabijaka, ktorý bude zvyšok roka bezúhonným občanom?
Foto: outnow.ch
Práčka na emócie
Myšlienka očisty, starogrécky katharsis, má korene v starovekej filozofii. Aristoteles skúmal pôsobenie dramatických príbehov na publikum a načrtol myšlienku, že napínavý, emotívny dej vťahuje diváka. Ten sa vžíva do hrdinov, nanečisto prežíva ich emócie, od ktorých sa očisťuje, vyplaví ich zo seba.
V podobnom duchu videl ľudskú dušu psychiater Sigmund Freud, ktorý si predstavoval kotol plný emócií a potlačených pudov. Občas je potrebná údržba, teda tlak povypúšťať, aby sa kotol nezadrel a para bokom neunikla.
Ani ten najšialenejší odpadlík psychoanalýzy však nehlásal to isté pre násilie, ktoré človek aktívne vykoná. Teória očisty hovorí len toto: divák, ktorý ide do kina (napríklad na horor Očista), strachuje sa o hrdinov a prežíva napätie, sa očistí, zrelaxuje od stresu. Nie že také wellness docielite zabíjaním susedov.
Násilie vo videohre
Nezmyselne pôsobí zápletka tiež vo svetle vedy. Aj tá totiž naznačuje, že teória očistenia od emócií – a to ani v krotkej verzii – nemusí byť pravdivá. Priaznivci a odporcovia násilia na obrazovkách dlhé roky debatujú, či násilné výjavy vo filmoch a videohrách utlmujú, alebo skôr posilňujú agresívne nálady.
Štúdie vedcov naznačujú druhé. Pokusné subjekty v skupinách, ktoré si navzájom trieskali po prstoch kladivami, vo výsledku potvrdili, že možnosť vynadať trýzniteľom neznížila významne hladinu ich hnevu. Uvoľniť agresivitu neznižuje, skôr podporuje agresívne sklony a budúce deštruktívné emócie.
Ak nejaká krajina zamontuje očistu do paragrafov, nečaká ju blahobyt a stabilita, skôr občianska vojna. Kto očistiť potrebuje akútne je Hollywood.
