Edičný plán vydavateľstva Kolomana Kertésza Bagalu sa v poslednom období zapĺňa čoraz početnejšími debutantskými textami. Je otázkou, či sú všetky knihy z edície Nová slovenská próza kvalitatívne vyrovnané, snahu predstaviť verejnosti nastupujúcu generáciu autorov však treba oceniť.
Mladí autori sa regrutujú poväčšine z radov poviedkarov: ich rozprávačstvo spočíva v ambícii ozvláštniť motívy, ktoré v literatúre vnímame ako sprofanované časom tak, aby vytvorili príbeh, v ktorom sa prelína tradícia s modernitou. Výsledok tohto snaženia však môže okrem pozitív priniesť aj náznak utiahnutosti, v ktorej sa autor nechcene utvrdzuje, že menej je viac, čo však nemusí byť vždy pravda.
Sila citlivého videnia
Zbierka jedenástich poviedok Zuzany Šmatlákovej Exit (KK Bagala & literarnyklub, 2013) je založená na sile citlivého videnia reality opradenej mýtickou a baladickou atmosférou nedopovedaného. Je evidentné, že jedným z výrazných zdrojov jej poetiky je ľudová slovesnosť, čo je najväčšou pridanou hodnotou jej písania.
Šmatláková je veľmi sugestívnou rozprávačkou, najlepšie texty zbierky sú práve tie, ktoré majú širší epický rámec a dávajú rozprávačstvu dostatočný priestor. Odkrývanie tajomstva v jej stvárnení potrebuje hĺbku a ak mu ju dokáže poskytnúť, výsledkom je bravúrne spojenie baladickosti, sentimentality a fatalizmu (vynikajúce poviedky Bocian, Tabu a Muzikant).
Baladicko-magický motív v jej prípade predstavuje iba surový materiál, z ktorého tradície otvorene čerpá, no nebojí sa ju inovatívne pretvoriť. Nie je celkom pravda, že zjednocujúcim motívom textov je hľadanie úniku. Ten je často iba posledným z prejavov vnútorného napätia postáv, (ne)schopnosti prijať vlastnú individualitu a zmieriť sa s ňou.
Zbytočný minimalizmus
Proces stotožnenia sa so sebou samým dáva pritom jej príbehom nezriedka aj nadprirodzený rámec inšpirovaný poetikou antických bájí. Toto ozvláštnenie pritom vyznieva prekvapujúco civilne a suverénne.
Vyváženosť medzi fantáziou a realitou je prísľubom toho, že Šmatlákovej autorský rukopis bude v záplave postmoderny a experimentálnej prózy rozpoznateľný aj v budúcnosti, ak sa vyvaruje prílišného romantizovania reality.
Ostáva niekoľko problémov, na ktoré treba upozorniť: v knihe nájdeme výborné, ale aj slabšie texty a jej poetike nepristane minimalizmus. Niektoré príbehy pôsobia napriek snahe nedotiahnuto, ostávajú v rovine rozpísaného nápadu a tento fakt nezakryje ani efektná hra s pointou.
Pozor by si mala dať aj na feministické schémy, tie v akejkoľvek podobe pôsobia predsa len trochu predvídateľne. Ako pri každom debutantovi aj v jej prípade platí, že o potvrdení talentu rozhodne až ďalšia tvorba.
Autor: Lenka Szentesiová
