Keď Věra Čáslavská dosúťažila, docvičila a prestala chodiť na tréningy, napísala knihu Cesta na Olymp. Začala kontemplatívnou prechádzkou po nočnej Prahe, premietala si vtedy svoje sny, nádeje, osobné súboje. A končila strhujúcou atmosférou olympijských hier v Mexiku, kde sa v roku 1968 stala najpopulárnejšou športovkyňou.
Bola to výborne napísaná, srdečná knižka, ale napriek tomu, že v nej bolo veľa, nebolo v nej všetko. V Mexiku stála niekoľkokrát na najvyššom stupni víťazov – raz aj s ruskou konkurentkou. Bolo pár dní po 21. auguste, a tak keď hrali sovietsku hymnu, Čáslavská na protest odvrátila a sklonila hlavu. Gesto videl celý svet, aj Československo, ktoré už bolo inou krajinou. Aký život ju v ňom potom čakal, sa už v knihe nepísalo.
Osud Čáslavskej nedávno dopísal Pavel Kosatík, ale štýlom ani emóciami sa kniha Život na Olympe tej prvej nevyrovná.
Našťastie, za gymnastkou zašla česká režisérka Olga Sommerová a jej život zdokumentovala tak, ako bolo treba. Vytvorila portrét športovkyne, respektíve Športovkyne, z ktorého jasne vyplýva, prečo ju Japonci obdarili samurajským mečom.
Film Věra 68 ukončí 21. augusta letné premietanie Bažantu Kinematograf. V ten deň prídu do Bratislavy aj Čáslavská so Sommerovou. Potom zase odídu, ale keďže film sa bude ďalej premietať v klasických kinách, ten augustovo – olympijský duch tu zostane.
