Slovenský umelec Dúbravský namaľoval na vlakovej stanici v Banskej Štiavnici monumentálnu maľbu mesačnej noci s rozmermi 6 x 9 metrov.
„Nemohli sme si vybrať lepšie,“ zhodujú sa Zuzana Bodnárová a Svätopluk Mikyta nad voľbou, ktorá tento rok pri obsadzovaní umeleckej rezidencie s názvom 6 x 9 = 2013 padla na mladého autora Andreja Dúbravského.
V predošlých rokoch sa čelnej steny čakárne vlakovej stanice v Banskej Štiavnici zhostili maliarky Jana Farmanová, Zuzana Flimelová a vlani Erik Šille. Ten si rozložil lešenie a trúfol si na obrovský rozmer vcelku. Podobne na to išiel aj Dúbravský.
V posledných dňoch po dvoch týždňoch práce finišoval a v sobotu mal na stanici vernisáž. Zaznel aj koncert Fera Királyho, ktorý zahral organový minimal od Philipa Glassa. Ak ste to náhodou nestihli, maľba tajuplnej mesačnej noci tam zostane do konca roka. Oplatí sa vidieť.
Postrážite mi tašku?
„Každý z autorov, čo pristúpi na prácu vo verejnom priestore, odkrýva karty – ukazuje, ako tvorí, ako postupne skladá obraz, aj ako rozmýšľa a váha, keď stojí nad plátnom,“ hovorí Bodnárová zo združenia Štokovec, ktoré prevádzkuje Priestor pre kultúru Banská St a nica Contemporary. „Nie je to však iný postup práce len pre umelca, vždy je to iná skúsenosť aj pre nás a pre divákov, ktorí prechádzajú okolo.“
Dúbravský priznáva, že kým začal maľovať a robil si v hale stanice skice, zastavovalo sa pri ňom veľa ľudí. Chceli vedieť, kedy pôjde vlak, alebo či by im na chvíľu nepostrážil tašku. Keď však začal maľovať, stiahli sa. Asi z rešpektu pred tou masou plátna, ktorá chvíľu leží na zemi a chvíľu visí vo vzduchu, aby mal autor odstup či „stekance“.
Na plátne je mesačná noc. „Schválne som sa rozhodol pre námet, ktorý je v dnešnom vysokom umení azda až príliš sentimentálny, melancholický, romantický,“ hovorí Andrej Dúbravský (na snímke Gabriela Kuchtu). „No ja sa toho nebojím, skôr naopak, veď moje obrazy sú vždy do určitej miery romantické. Zdá sa mi veľmi jednoduché námety mesačnej krajiny, západu slnka a im podobné hneď prvoplánovo zosmiešniť či ironizovať. Chcem s nimi pracovať, chytiť diváka tak trochu do pasce emócií,“ vysvetľuje.
Výskum monumentality
Predtým, ako sa pustil do maľovania, urobil asi päťdesiat skíc a skúmal diela autorov, ktorí sa venovali monumentálnym maľbám. „Mohol som urobiť obdobu niečoho, čo som už maľoval, akurát vo väčšej mierke, no rozhodol som sa skúmať možnosti takéhoto rozmeru. Prišiel som k záveru, že keď je plátno obrovské, nech aj výjav na ňom pôsobí obrovsky, monumentálne. Nech to má atmosféru,“ vysvetľuje.
K námetu mesačnej noci ho napokon priviedla maľba Ladislava Mednyánszkeho. „Aj v rozmerovo malých obrazoch som u neho objavil monumentálne výjavy. Jeho diela pre mňa veľa znamenajú – obsahovo aj formálne. Táto maľba je teda nielen skúmaním mesačnej noci so všetkou jej krásou, tajuplnosťou aj temnotou, ale aj poctou Mednyánszkemu,“ dodáva Dúbravský.
Prácu na stanici si pochvaľuje. Napokon, jeho dedo vraj Trať mládeže, ktorá spája Štiavnicu s Hronskou Dúbravou, staval. Tak cíti akési prepojenie. „Celý deň sa môžem koncentrovať na tvorbu a sledovať aj iných autorov, ktorí tu sú – ako tvoria, aký majú režim. Bola to pre mňa výnimočná ponuka a veľmi si ju vážim. Nie je veľa miest na svete, kde by som mohol maľovať takýto veľký formát, navyše v podmienkach, kde je ateliér zároveň výstavným priestorom,“ dodáva Dúbravský.
Renesančný trend
Jeho maľba má už aj pochvalné reakcie, nielen od umelcov, čo sú tu na rezidencii, ale aj od cestujúcich, hovorí Svätopluk Mikyta. „Je to obraz, ktorý má v sebe veľa emócií, melanchólie, romantiky, je expresívny a pôsobivý, no to nie je zlé. Naopak, skôr tým zapadá do súčasného trendu akejsi renesancie krajinomaľby vo svete,“ dodáva Mikyta.
Keď je dôvod zapĺňať námestia a bary
Centrom umenia akoby bola uplynulý víkend Banská Štiavnica. To napokon vyplýva z jej statusu.
Toto nie je zlatá rybka, tak sa volalo predstavenie pod otvoreným nebom, ktoré sa v piatok večer odohralo na hladine jedného zo štiavnických tajchov.
Banská Štiavnica však tento víkend ako zlatá rybka pôsobila. Každý jej návštevník mohol dostať to, čo si zaželal. Kto napríklad nestihol Pražský výber – výstavu Mareka Ormandíka na tému Danteho Očistca v Galérii Jozefa Kollára, mohol sa ísť pozrieť do novej galérie Schemnitz pod Klopačkou. Len tento mesiac ju otvárali výstavou diel Milana Lukáča aj surealistickými kolážami Alberta Marenčina. Na tých alternatívnejšie naladených čakala vernisáž obrazu Andreja Dúbravského inštalovaného na železničnej stanici, ktorú sprevádzal koncert Fera Királyho s minimalistickou hudbou Philipa Glassa.
Dúbravský na nej predvádzal, ako sa podobné veľkoplošné plátna vôbec maľujú. Uvidíme, ako na jeho temnú krajinu s mesiacom v splne Štiavničania zareagujú.
Vieme, čo si želáme?
Tri dni žilo toto mesto aj poéziou, Štiavnica sa už niekoľko rokov spája s literárnym festivalom Cap a l’ Est. Najviac záujemcov prilákali verše Jána Smreka v podaní Milana Kňažka a Emílie Vášáryovej (na snímke Ľuba Lužinu).
Podujatie s názvom Chceme básne o láske bolo na nádvorí Starého zámku. Koncert špičkových gitaristov zo zoskupenia Quatuor de Guitares de Versailles naplnil zas Kostol sv. Kataríny.
A tá zlatá rybka? Svoje meno prepožičala najšpecifikejšej akcii víkendu. „Vodnú“ operu na Vodárenskej nádrži pripravili nadšenci Site specific divadla z divadelnej skupiny The Third Hand Theatre Company, ktorí sa do Banskej Štiavnice vrátili už po tretíkrát. Do prírodného divadla prišla asi stovka divákov, ktorých cestičkou cez les naviedli svietiacie balóniky.
Štvorica hercov na improvizovaných plavidlách s minimalistickým živým orches〜trom pripravila pod vedením režisérky Milly Dromowich surreálny zážitok s celkom reálnou témou. Vieme, čo si želáme? Budeme vedieť prijať, keď sa nám naše sny splnia, ale nie celkom tak, ako sme si predstavovali?
Význam titulu
Banská Štiavnica tento rok oslavuje dvadsať rokov od zápisu do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Význam tohto titulu sa napĺňa práve v takýchto chvíľach. Keď majú návštevníci mesta dôvod zapĺňať námestia, kostoly, kaviarne, ale aj okolitú kultúrnu krajinu.
Zuzana Uličianska
