FÓRUM

Človek miluje i nenávidí, aby nebol stratený

KNIHA TÝŽDŇA / PRAVDĚ NA STOPĚ Romány, hry, škandály, to je verejný obraz Thomasa Bernharda, ktorý provokoval už pre tú radosť z písania. Lebo „čo by inak zostalo z tej radosti, akou je písanie?“

KNIHA TÝŽDŇA / PRAVDĚ NA STOPĚ

Romány, hry, škandály, to je verejný obraz Thomasa Bernharda, ktorý provokoval už pre tú radosť z písania. Lebo „čo by inak zostalo z tej radosti, akou je písanie?“

Knihy Thomasa Bernharda prijímali čitatelia a kritici vždy s veľkým očakávaním. Nie inak je to s knižnými svedectvami o jeho živote a diele. K nim sa najnovšie zaradila publikácia Pravdě na stopě, čerpajúca z dvoch kníh, ktoré vydal Suhrkamp. Sprostredkúva rozhovory s týmto rakúskym prozaikom a dramatikom, jeho fejtóny, verejné prejavy a listy. Na trh ju uviedlo vydavateľstvo Prostor v kvalitných prekladoch Nikoly Mizerovej, Pavla Novotného a Miroslava Petříčka.

Thomas Nicolas Bernhard (1931 – 1989) sa narodil v holandskom Heerlene, no vyrastal v Bavorsku a vo Viedni. V detstve mal naňho mimoriadny vplyv starý otec. Niekdajší anarchista a neúspešný literát Johannes Freumbichler vnuka vzdelával v literatúre a filozofii. V Salzburgu býval Bernhard v študentskom domove, ktoré vtedy zriaďovali národní socialisti a v ktorých sa po skončení vojny na miesto Hitlerovho portrétu vešal kríž. Neraz na ten istý klinec, ako sa možno v knihe dočítať. Mladík sužovaný chatrným zdravím študoval hudbu na Mozarteu, chvíľu sa živil ako súdny reportér.

Napodobeniny predstáv

Už tieto životopisné údaje tvoria ideový základ Bernhardovej literárnej tvorby a možno v nej postihnúť i jeho základnú životnú situáciu. To, čo oboje určovalo, sa dá zhrnúť do axióm: „Všetko v živote súvisí so smrťou a žiť je rovnako nezmyselné ako spáchať samovraždu. Život nemôže byť taký strašný, aby ľudia na ňom nelipli. Ľudia sú oveľa horší, než sa dá vôbec napísať. Naprávať svet je šialenstvo. Keď ráno vstanem, snažím sa dať svet do poriadku. Svet a seba.“

Bernhard vnímal skutočnosť žitú i fiktívnu ako tragédiu zavše ako komédiu a najčastejšie ako tragédiu a komédiu zároveň. A hoci podľa neho ani písanie kníh nemalo zmysel, paradoxne žil práve vďaka tomu, že písal. Jeho sústredenie na bezchybný literárny výkon pripomína viacero ním modelovaných hrdinov divadelných hier: majú pocity outsiderov a s typickou uvzatosťou túžia po dokonalosti v živote i umení, no stávajú sa mizantropmi.

To je prípad aj Bernharda, ktorý bol sklamaný sám zo seba a mátaný možným neúspechom. A vedomím, že „nikdy nemožno preniesť na papier to, čo si myslíte či predstavujete“, vždy ide o „slabú a smiešnu napodobeninu vašej predstavy“.

Nie náhodou koncipoval hry ako dlhé monológy rozprávača, ktorému sekunduje pasívny, temer nemý poslucháč, výrečne tak zosobňujúc svet plný tráum, aké si človek nesie z detstva a mladosti. Je to svet plný násilenstiev, vlastného zúfalstva a existenciálnej úzkosti. Bernhardove postavy, neraz zaťažené rodinným a historickým dedičstvom, sa ocitajú v hraničných situáciách, akými je smrť, alebo sú nimi ťažké choroby a duševné poruchy. Umelecky a ľudsky odpovedajúci Bernhard siahol po provokatívnej irónii, zosmiešňujúcich gestách, po cynicky vyznievajúcich vetách, manifestujúc tak nekompromisný kriticizmus a vzdor, odpor voči všetkému a všetkým.

Proti potlesku i zaň

Takýto status súvisel s jeho inštinktívnou nedôverou k spoločenským a cirkevným inštitúciám a ich predstaviteľom, k spisovateľom paktujúcim so štátnou mocou, k tým, čo udeľujú ceny a vyznamenania, ktoré podľa jeho slov mali umelca „uchlácholiť, čiže zneškodniť“. Bytostne nedôveroval pritakávačom, usvedčoval nositeľov malomeštiackej pseudokultúry a neznášal masovosť. „Nešťastie vždy pochádza z tlieskajúceho davu,“ tvrdí v jednom z rozhovorov, ktorým sa vyhýbal. Napríklad v secesnej kaviarni Café Bräunerhof vo Viedni, kde ho bolo možné stretnúť, obklopeného novinami a chráneného čašníkmi. Vyššie spomínaný paradox vo vzťahu ku knihám a životu tu teda nachádza logické pokračovanie: Bernhard nepísal pre potlesk, no potlesk potreboval, aby mohol písať, čiže „vysloviť to, o čom sa nehovorí a nepíše a čo je jedinou hybnou silou mojej práce“.

Iným druhom hybnej sily bola „hlboká nenávistná láska“, ktorú pociťoval k Rakúsku. „Z národa básnikov a mysliteľov sa stal ľud poistencov, úradníkov a straníkov, kraj slabochov, národ jednateľov,“ tvrdil. Ako nactiutŕhača ľahostajného k svojim nepriateľom ho žalovali, vláčili po súdoch, úradne zabavili náklad jeho románu Rúbanie lesa. No len ho tým utvrdzovali v poznaní, že „ak človek iba miluje, je stratený tak ako je stratený, keď iba nenávidí“. Tu sa provokácie skončili. Zostalo však ešte dosť radosti – z písania.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Malé knedličky, veľké dojmy
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  5. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  9. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  10. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 629
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 621
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 567
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 614
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 177
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 825
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 873
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 290
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 961
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 2 481

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop