Bude to frustrujúce alebo oslobodzujúce? Po niekoľkých realistických drámach sa teraz dánski filmári ukázali s mierne surrealistickým filmom Prepáčte, že vyrušujem.
Keď je dvadsaťročné dievča posadnuté hľadaním svojho neznámeho otca, koľko mu to môže vydržať? Dlho nie. Celkom rýchlo ho to prejde. Aspoň teda v dánskom filme Prepáčte, že vyrušujem.
Odhodlanie mladej ženy je spočiatku veľmi silné, doženie ju až do krachujúceho divadla, ktoré pripravuje hru s jeleňom. A ona sa ponúkne, že bude hrať psa, pretože si myslí, že tým otcom by mohol byť napríklad režisér.
Potom ju tam však začnú zaujímať iné veci a na záver si už ani nespomenie. Jej základný problém je trestuhodne zabudnutý a nevyriešený.
Je preto celkom možné, že ľudia budú po tomto filme odchádzať nahnevaní. Čo to bolo za hlúposť? Budú sa pýtať.
Záhady netreba riešiť
S navodením frustrácie divákov sa kedysi zaoberal Luis Buňuel so scenáristom Jeanom- Claudom Carrierom. Pri jednom filme sa rozhodli, že zápletky budú splietať, nie rozuzľovať a záhady len vytvárať, nie riešiť.
Každá udalosť mala byť len banálnym výsekom zo života (ako keď vás na ceste autom zastaví policajt - a nechá vás ísť) a keby sa náhodou začalo na scéne diať niečo zaujímavé, dramatické alebo vzrušujúce, rýchlo prestrihnú na inú.
Režisér tohto dánskeho filmu Henrik Ruben Genz postupoval podobne. Každú chvíľu prepne na čosi iné, lebo sa prosto nechá uniesť nejakým motívom, postavou, dokonca aj emóciou, ak sa náhodou pripletie do cesty. Kašle na logiku či psychologické zákony, v tom krachujúcom divadle sa veci dejú samy.
A čo za hlúposť to teda je? To nie je ľahké povedať, dnes sa čomusi takému asi hovorí úlet.
Ani v žánrových kategóriách by sme sa nezorientovali. Je to tak trochu dievčenský film (má infantilnú hrdinku), zároveň aj trochu intelektuálna detektívka (kolega je ochotný zabiť kolegu, len aby sa tá hlúpa hra s jeleňom nemusela nikdy naskúšať), trochu psychologický triler (dievča si predstavuje, že zapichuje svojej mame nožnice do srdca) a trochu aj romanca (zaľúbi sa do dramatika, ktorý ju najprv neznášal).
Dánska kinematografia priniesla v poslednom čase do našich kín zopár výborných, realistických drám, jednoduchých a pritom pôsobivých filmov. Takže prečo by sa občas nemohla blysnúť aj nejakým surrealistickým?
Prízrak slobody
V knihe Rozprávať príbeh Jean-Claude Carriere píše o tom, ako sa na konci scenára s Buňuelom spamätali. Uvedomili si, že ich experiment bol z veľkej časti prejavom ich lenivosti, lebo je oveľa ľahšie zápletku načrtnúť, ako ju rozpliesť. Najprv mali pocit, že sú ako autori absolútne slobodní, potom priznali, že deštrukčnosť bez konštrukcie nikam nevedie.
Diváci majú naozaj dôvod byť frustrovaní. A preto aj svoj film nazvali Prízrak slobody.
Aj pri pozeraní dánskeho filmu Prepáčte, že vyrušujem sa môže dostaviť frustrácia alebo podráždenie. Režisér Genz možno tiež vyznáva Buňuelovo heslo, že náhody vládnu našim životom, a dobre sa pritom zabáva. Neznamená to však, že jeho náhodné scény nevedú nakoniec k istému významu.
Áno, jeho hlavná hrdinka začne konať inak, ako diktovala počiatočná logika, a pre niekoho to môže byť problém. Ak na svoju pôvodnú posadnutosť zabudla, môže to znamenať, že sa z nej vyslobodila. A to je dobré, nie?
Úspešní Dáni v našich kinách
Hon
réžia: Thomas Vinterberg
Publikum ani nedýcha, keď muž nespravodlivo obvinený z pedofílie bojuje za svoju stratenú česť. Mads Mikkelsen dostal za túto úlohu cenu pre najlepšieho herca v Cannes, predseda poroty vtedy naznačil, že cenu mal dostať aj režisér.
Medvedík
réžia: Mads Mathiesen
Tento film zase očaril porotu v Sundance. Nežnému príbehu kulturistu, ktorý má problém zoznámiť sa a oslobodiť od svojej matky, dali cenu za réžiu.
Únos
réžia: Tobias Lindholm
Dramatický film o pirátskych únosoch lodí a možnostiach, ako sa dá s únoscami vyjednávať, ešte len príde do našich kín (26. septembra). Režisér Lindholm písal scenár k Honu.
kk
