Keď sa na Silvestra 1974 Jozef Babušek alias Schek razantne rozlúčil so svojím Jožinkom a so slovami „Pôjdeš tam, odkiaľ si prišiel“ ho strčil do fľašky s tušom, zdal sa koniec obľúbeného seriálu Jožinko - dieťa svojich rodičov, vychádzajúceho v týždenníku Roháč od roku 1965, neodvratný.
S týmto autorovým tvrdením sa však čitatelia nevedeli zmieriť a po roku si vynútili jeho návrat na ďalších dvanásť rokov.
Len „také blbosti“
Pred dvoma rokmi, pri svojej deväťdesiatke, Babušek povedal ďalšiu pamätnú vetu: „Dosť som toho urobil, už sa mi nechce.“ Voči tej sa už nedalo namietať nič, s jej prvou časťou bolo možné len súhlasiť a druhú prijať s úctivým rešpektom.
A grafický dizajnér a typograf Fero Jablonovský si v piatok, pri správe o úmrtí zakladateľa slovenského komiksu a moderného kresleného humoru, spomenul na inú vetu, ktorú mu Babušek povedal pri jednom z ich posledných rozhovorov: „Nebol to zlý ani ťažký život, len som si musel namáhať hlavu pre také blbosti.“
Samozrejme, Jablonovský jedným dychom dodáva, že aj táto veta svedčí o veľkom nadhľade, ktorým Babušek, ako sa na invenčného humoristu patrí, bol všeobecne známy.
A ďalší jemu blízky človek, spisovateľ a dlhoročný redaktor Roháča Ladislav Szalay vždy pripomínal aj menej známy fakt, že pre Babušeka bola charakteristická šírka záberu jeho záujmov.
„Málokto tuší, že hĺba o vzniku Čierneho mora, študuje Platóna a kopu ďalších géniov, že túži spoznať pravdu o Atlantíde či húta nad záhadou, ako mohla vzniknúť v šestnástom storočí mapa austrálskeho kontinentu, keď ho objavili až v devätnástom,“ napísal pred časom.
Kliknite na obrázok, zväčšíte ho.
Z Babušeka Schek
Obdivuhodný rozhľad intelektuála mu v značnej miere dalo, samozrejme, štúdium dejín umenia na Univerzite Komenského začiatkom šesťdesiatych rokov, no cesta k nemu nebola jednoduchá.
Ako inak, peripetie mala na svedomí karikatúra. V čase štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej už publikoval kreslený humor v časopise Nový svet a neskôr v Šidle. Seriál Dozorca a väzeň sa stal jeho neodmysliteľnou súčasťou, no keďže tento humoristicko-satirický týždenník bol blízky vtedajšej Demokratickej strane, po „víťaznom februári 1948“ komunisti zrušili nielen Šidlo, ale aj Babušekovo vysokoškolské snaženie.
Počas desaťročia práce v piešťanskej Kovotechne vytvoril okrem iného aj logo chladničiek Calex, ale láska k humoru ho neprešla. A tak jedno z občasných miernych politických oteplení využil nielen na vstup na univerzitu, ale aj rozbehnutím nezabudnuteľnej spolupráce s Roháčom. Pre istotu pod pseudonymom Schek.
Jožinkova éra
„Keď začal seriál Jožinko – dieťa svojich rodičov vychádzať, bol som chlapec, keď sa blížil k záveru, sledoval som ho už so svojimi deťmi,“ hovorí Jablonovský o Jožinkovej ére trvajúcej viac ako dvadsať rokov. „Bol to Damoklov meč, aký pozná len publicista tiesnený pravidelnou rubrikou či seriálom,“ vysvetľuje znalec karikatúry Kornel Földvári fakt, že autor niekedy nazýval svojho Jožinka dosť úprimne idiotom.
No nielen to, Babušek sa vo všeobecnosti k svojim kresbám nesprával príliš úctivo, dokonca nimi aj kúril, a len vďaka niekoľkým ľuďom sa dnes vie, čo znamenal tento autor pre našu kultúru.
Nikdy medzi nimi nechýbal práve Jablonovský, ktorý sa podujal aj na sizyfovskú robotu zreštaurovať tisíce komiksových obrázkov pre úplné knižné vydanie Jožinka.
Bol aj pri ďalších Babušekových knihách, pred dvoma rokmi skompletizoval ich sériu publikáciou Nielen Jožinko. V nej ho predstavil aj ako maliara, grafika, ilustrátora, typografa i tvorcu plastík, všestranného výtvarníka, ktorý sa aj v čase najväčšej slávy Jožinka držal najradšej v ústraní.
„Zaslúženej publicite sa nakoniec neubránil,“ dodáva Jablonovský.
