Misha. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Máloktorý domáci debut je taký hotový, že by sa mu dali odčítať všetky prívlastky, ktoré dávame prvotinám. Ktovie, či je to dobré, alebo nie, ale Misha a jej debut Colors In My Life sú vo svojom žánri porovnateľné so svetovou produkciou nového rhythm and bluesu a soulu. Možno preto, že na začiatku nebol producent, ktorý hľadal, na koho by navliekol rolu speváčky, ale naopak: „Mala som chuť spievať a ostatné som nechávala na voľnobeh,“ hovorí Misha.
„Spoznala som sa s muzikantom Ľubom Priehradníkom, ktorý ma presvedčil, že si texty a pesničky môžem písať sama. Naspievala som jingle pre rádio. Pomaličky, potichučky, stále som dúfala, že sa mi to podarí. Neobiehala som vydavateľstvá, aj keď som vedela, že by sa to už dalo. Až víťazstvo v súťaži mladých kapiel ma prinútilo prerušiť prácu a nahrať album.“
Nie sme v Amerike
Misha ešte ako Miša Palová spievala najprv s hip-hopovou kapelou NNP, s dídžejom Haberlandom, duety s Jankom Lehotským, vokály Jane Kirschner a Dare Rolins. Ľudí zaujal hneď prvý singel z albumu Náladu mi dvíhaš. K rhythm and bluesu a soulu, ktorý na domácej scéne nie je taký bežný, sa dostala jednoducho. „Nikdy som nechcela spievať nič iné. Soulovú hudbu cítim. Počúvam Gill Scott, Indiu Arie, Eriku Badu, a keď som bola malá, páčila sa mi Whitney Houston, Mariah Carey. Rockovo by som spievať nevedela,“ hovorí, zato k hip-hopu má R&B blízko.
Spolupracovníkov na albume jej nik nevyberal. „Nie sme v Amerike,“ poznamenáva Misha. Väčšinu pesničiek zložila spolu s Mariánom Kachútom, lídrom formácie Seven Days To Winter, ktorý sa bez problémov dokázal prepnúť najprv z gospelovej hudby na funkovo-džezový sound svojej novej kapely a na tento album vytvoriť zas čistý jednoduchý podklad. Tlieskanie alebo pár tónov, ktoré stačia černochom k parádnej pesničke, tu nahrádzajú malé džezové detaily, zvukové prekvapenia. Nedá sa povedať, že ešte nikdy nikým neboli použité, ale v tejto hudbe sedia.
Medzi Kachútovou hudbou a Gregom Delcorom (kapela FBI), s ktorým Misha nahrala tri piesne v Bostone, necítiť veľký rozdiel v nápadoch. Ani pri pomalých skladbách sa človek neutápa v nude a nestriasa ho pocit sladkosti. „Ľudia musia do hudby zapadnúť. S Mariánom Kachútom sme sa našli spontánne a s Gregom Delcorom sme sa zoznámili na turné Dary Rolins, kde skupina FBI hrala,“ hovorí Misha.
Bojkot kostýmov
„Táto hudba sa robí trochu ináč než pesničky, ktoré si skladáš s gitarou,“ vysvetľuje speváčka štúdiový termín „dávať linky na groovy“. „Soul vzniká na bítovom podklade, do ktorého si začnem spievať a postupne sa pridávajú ďalšie veci - gitary, perkusie, rap.“ Originálny R&B má svoju farbu, vydavateľské pokusy v po anglicky hovoriacom svete sú tiež ľahko rozpoznateľné. Špecifikom slovenského soulu môže byť jazyk. „Slovenčina znie trochu ináč. Je ťažšie napasovať ju do hudby,“ hovorí Misha. „Najprv som sa tomu trochu bránila, ale keď som napísala slovenskú pesničku za jedno doobedie, zlomilo sa to.“
Na rozdiel od mnohých iných interpretov Mishin spev v angličtine neruší, znie prirodzene. Speváčka sa totiž živí ako prekladateľka a tlmočníčka. Ak ju budú ľudia považovať za zahraničnú speváčku, môže to vraj brať ako kompliment: „Nechcem na ľudí nič šiť. Spievam tak, ako sa mi páči.“
Život serióznej tlmočníčky v kostýme prekladá s imidžom speváčky so šatkou na hlave. „Ešte kým som neletela na rozhovor, preložila som dve stránky (Smiech.), ale z niečoho musím platiť účty. Začala som trochu bojkotovať vážnu sféru aspoň oblečením, zistila som, že všetky kostýmy mám zazipsované v skrini. O hudbe ako povolaní uvažuje s nadhľadom: „Spievať pre seba viem kdekoľvek, ale pre iných to budem robiť, len ak budú chcieť.“
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
