Od autora, akým je Jiří Pehe, nemôžu čitatelia očakávať neangažované príbehy „nezašpinené“ realitou sveta. Politický komentátor, ktorý sa v doterajšom živote stihol stať – takmer londonovsky – emigrantom, vydavateľským redaktorom, čašníkom, hotelovým vrátnikom a poradcom prezidenta, napísal román o zásadnej voľbe, konflikte postojov a spoločenskej mizérii Mimořádná událost (Prostor 2013).
To všetko zvládol bez ideologickej kazajky so vzácnou kombináciou nekompromisnosti a empatie.
Hogo a Baron
Kulisy podstatnej chvíle života, keď sa všetko definitívne vyjasní, si človek nevyberie. Bezdomovcovi prezývanému Hogo by sa vzhľadom na jeho koketovanie s duchovnosťou nirvány viac hodil tibetský kláštor. „Osvietenie“ nakoniec prežije na dne zabudnutej šachty, ktorú vyhĺbili sovietski vojaci kdesi v jednom zo svojich výcvikových priestorov v Čechách.
Práve tu si v mysli premieta návštevu, ktorú privítal vo svojej Samsáre. Takto poeticky si pomenoval svoj svet tvorený unimobunkou na konci slepej železničnej koľaje blízko bývalého cvičiska.
Keď sa Baron v krásne júnové ráno objavil v Samsáre, bolo zrejmé, že ide o vyhnanca z úplne iného sveta. Chudý štyridsiatnik mal síce rozstrapatené vlasy a pokrkvaný oblek, ale ešte stále bolo na ňom vidno zvyšky elegancie, skvelého štýlu a príslušnosti k dobrým kruhom. Keby Hogo sledoval so zvyškom národa televíziu, vedel by, že Baron nie je hocikto. Je niečo ako literárna inkarnácia Miroslava Šloufa, hádam iba elegancie má viac ako známy objemný intrigán.
Baron je synom komunistického diplomata. Vďaka tomu vyštudoval západoeurópsku univerzitu a po nežnej sa stal poradcom všemocného Millera. Naučil sa stratégii a tomu, ako podporiť svojich a zlikvidovať protivníkov, uzatvárať obchody a zarábať veľké peniaze pre svojho šéfa a čiastočne i pre seba.
Jednoducho – Baron bol spoľahlivou a pracovitou súčasťou „civilizačného provozu“, z ktorého Hogo poznamenaný neľahkým detstvom dobrovoľne vycúval.
Prečistenie priorít
Po mimoriadnej udalosti, pri ktorej Baronova americká manželka zaradila spiatočku z ich spoločného života, začína Baronov úspech v civilizačnom hemžení krachovať. Dni strávené s večným outsiderom Hogom znamenajú prečistenie priorít a už spomínanú príležitosť (znovu to nepôjde bez češtiny) „prozření“. Okrem rekapitulácie doterajších životov oboch čaká jedno veľké prekvapenie...
Pehe nevymyslel protivnú moralitu. Nebráni sa zásadným úvahám o podstate života, je však schopný nekonvenčných otázok. Tým sa líši od povrchných kritikov spoločnosti posadnutej vulgárnym materializmom. Aké to je, keď je človek len sám so sebou? Ktoré sú tie mimoriadne udalosti premieňajúce ľudský život? Existuje reálna možnosť „odísť“? Môžu všemocní sviniari, ktorí vedia plávať v kalných vodách štartujúceho kapitalizmu, definitívne zvíťaziť a úplne ovládnuť naše životy?
Kniha je príbehom o hraniciach voľby. Pehe skúma mieru predurčenosti – osobnej i spoločenskej. Vyrušuje, ale nepatrí k tým, ktorí sa v kritike sveta predvádzajú a sledujú vlastné ciele. Román sa nevyhýba minulosti, je však absolútne súčasný.
Tomuto autorovi možno veriť, a to nie je maličkosť.
