Prestížny festival oslavuje sedemdesiatku premiérami slávneho poľského režiséra aj ďalších známych mien.
„Nebude to pripomínať nijaký film, čo ste mohli vidieť za posledné roky. Žiadni zombies, križiaci v plášťoch ani mimozemské lode. Vlastne klamem, tie lode tam budú,“ predstavil po štyroch rokoch Američan Terry Gilliam nový film.
Nulová teoréma (The Zero Theorem) otvára filmový festival v Benátkach, ktorý sa dnes začína a potrvá do siedmeho septembra.
Nepôjde v ňom o nič menšie než o zmysel života. Geniálny počítačový expert (Christoph Waltz) verí, že problém je povahou vzorec, ktorý treba raz a navždy vyriešiť. Gilliam zase dúfa, že sa mu podarilo nakrútiť filozofický, uvoľnený a zároveň dojímavý príbeh plný vážnych otázok:
„Čo dáva zmysel životu? Čo je základ šťastia? Existuje samota v súčasnom čoraz viac prepojenom svete? Vymkol sa nám svet z rúk alebo je jednoducho chaotický?“
Okrem návratu k dlhému formátu je to návrat k filmu, ktorý podľa mnohých patrí k jeho vrcholným. „Nedávno sme s Tomom Stoppardom uvažovali, ako by vyzeral Brazil, keby sme ho nakrúcali v súčasnosti. Vôbec sme si to nevedeli predstaviť, tak sme sa rozhodli pre nový film,“ vysvetľuje 72-ročný filmár a bývalý člen komického telesa Monty Python.
Po slávnom podobenstve z roku 1985 je tu opäť temné sci-fi o svete, kde vládnu korporácie a prebujnená byrokracia. Nakrúcalo sa v Bukurešti, ale rekordné tempo ani nižší rozpočet by nemali byť viditeľné na plátne.
Napokon, má len štyri hlavné postavy. „Znie to trochu temne, ale bude to zábavný film,“ sľubuje Gilliam.
Finále kultovej trilógie
Sedemdesiat rokov oslavuje benátsky festival aj Lech Walesa. Filmový portrét bývalého prezidenta a vodcu poľskej Solidarity premietnu mimo súťaže. Andrzejovi Wajdovi, ktorý ho nakrútil, zároveň odovzdajú cenu za mimoriadny prínos kinematografii.
Bolo to práve tu v roku 1958, keď filmom Popol a diamant odštartovala jeho medzinárodná kariéra.
Dnes 87-ročnému režisérovi chýbal film o Walesovi, s ktorým by bol spokojný. Rozhodol sa, že nakrúti vlastný, v ktorom si posvieti na otázku, ktorá ho fascinuje – ako je možné, že zlyhali študenti aj intelektuáli a komunistickému režimu úspešne vzdoroval nevzdelaný robotník?
Wajdovu trilógiu Človek z mramoru (1977) a Človek zo železa (1981) uzatvára Človek s nádejou. Nemá to byť iba pomník, ale pohľad na nositeľa Nobelovej ceny, ktorému nechýba irónia a odvaha pýtať sa na slabosti, ako bola spolupráca s tajnou službou.
Nehovorí pritom len o minulosti. „Poliaci majú na všetko vysvetlenie. Každý obviňuje každého, a tak je vinný aj Walesa zo všetkého zlého v súčasnom Poľsku,“ povedal pre The Guardian režisér.
Walesa mu podľa neho odpustil a obsah filmu, kde ho stvárnil Robert Więckiewicz, nemal v pláne ovplyvňovať. Na večierkoch pred filmárom utekal na druhý koniec miestnosti.
Od fantasy ku kamikadze
Pre Japoncov je to príbeh roka, ktorý za tri týždne po premiére prilákal štyri milióny ľudí. Legendárny animátor Hayao Miyazaki však už viackrát oľutoval, že namiesto nevinného fantasy urobil film pre dospelých.
The Wind Rises je príbeh konštruktéra bojových lietadiel Mitsubishi. Nijaký problém, keby to neboli stroje Jiro Horikoshiho, ktoré cez vojnu útočili na Pearl Harbor a boli také obľúbené medzi samovrahmi kamikadze.
Južnej Kórei prekáža, že oslavuje symbol japonského militarizmu, na ktorého výrobe cez vojnu navyše nútene pracovali tisíce Kórejčanov. Pre nacionalistov je režisér odpadlíkom s ľavicovými a antijaponskými postojmi, čo si dovoľuje poukázať na absurdnosť vojny.
Ako by to nestačilo, komore japonských lekárov sa nepozdáva film, v ktorom sa príliš veľa fajčí.
Miyazaki nerozumie, prečo by mal ktokoľvek niesť zodpovednosť za éru, do akej sa narodil. Pre magazín Cut obhajoval talentovaného vynálezcu, ktorý nikdy nepodliehal požiadavkám armády a šlo mu len o remeslo.
Tento 72-ročný filmár celkovo nerád sleduje, keď súčasní politici vojnový štát prikrášľujú. A že sa tam veľa fajčí? Také boli časy, vraví.
